Žena

Rok: Okolo 1970-75

Technika: Olej na vrecovine

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 50 cm

Značené: Značené vpravo dole "M. Laluha"

Popis: „ŽENA“
je vynikajúcou ukážkou tvorby Milana Laluhu začiatku sedemdesiatych rokov. Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957: „... v detstve nám dlho hovorili: Duch. Hovorili nám: Krása. Hovorili nám: Človek. Začiatočné písmená týchto pojmov nezabudli byť pri nijakej príležitosti veľké čo mimo nich bolo akosi kvôli nim. Boli sme mladí a mali sme rešpekt pred týmizo iniciálami. Ale rástli sme vedľa nich a pomaly odhadovali, koľko skutočného sa tratí na riedkom site veľkolepých fráz… “. Tieto vety napísal roku 1957 básnik Milan Rúfus do katalógu pražskej výstavy „Mladé slovenské umenie“, ktorá odštartovala dnes už historický Nástup 57, teda prvú povojnovú vlnu našej výtvarnej moderny. Vieme, že sa profilovala okolo maliarov a sochárov Skupiny Mikuláša Galanda (okrem Milana Laluhu ešte Barčík, Krivoš, Paštéka, Rudavský, Kompánek a ďalší). Skepsa znejúca z Rúfusovho generačného vyznania – ale aj túžba po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty. Maliarske dielo najvýznamnejších príslušníkov Skupiny Mikuláša Galandu sa tak stalo najvýrečnejším dôkazom životodárnosti Galandovej a Fullovej „novej tradície“. Ich príklad sa stal jedným z rozhodujúcim impulzov obnovenia prerušenej kontinuity, radikálneho spochybnenia dogmy socialistického realizmu, návratu k domácim modernistickým koreňom, ale i vykročenia k aktuálnym podnetom európskej a svetovej avantgardy. Súčasné obchodné renomé Milana Laluhu je do určitej miery rozporné. Milan Laluha bol profilujúcou osobnosťou tzv. Nástupu 1957. Ako člen Skupiny Mikuláša Galandu sa (popri A. Barčíkovi a M. Paštékovi) najviac zaslúžil o nadviazanie kontinuity s predchádzajúcim modernistickým vývinom nášho maliarstva, po jeho prerušení v 50. rokoch. V jeho prípade išlo najmä o žánrovú maľbu, podanú však bez sentimentu, racionalisticky s vytríbeným konštruktívnym úsilím (príklad ruskej avantgardy 20. rokov, najmä raného diela Maleviča). Laluhove maliarske a kresliarske diela z tohoto obdobia sú najvyššie cenené - jeho umenie 60. a začiatku 70. rokov tvorí základ štátnych galerijných zbierok tohto obodbia. V období normalizácie bol umelec z politických dôvodov odsunutý do úzadia výtvarného diania. To ho zrejme donútilo k istej nadprodukcii pre súkromný trh, v ktorej už iba opakoval a varioval už dosiahnuté umelecké výsledky.

Zoznam diel autora:

V kuchyniV pracovniVeselicaŽena s hrabľamiŽena z MičinejZrkadloDedinský motívHrabačkaDve ženyDva aktyHlava ženyAutoportrétSediaca /Stará mama/AutoportrétVečerVeselicaŽena z Mičinej (S hrabľami)Hlava ženyŽeny z MičinejHrabáči z MičinejStromy Strechy pod MičinouSediaci aktS hrabľamiS hrabľamiStrechy z MičinejZ voľného cyklu “Za dedinou”StromyZátišie s hračkami Tetky za dedinouŽenaDve tetkyŽenaŽena z MičinejŽniceTetkaZ poľaŽenaStromyS hrabľamiDo poľaAutoportrét 44/88Do poľaS hrabľamiTetky z MičinejDo poľaDve ženyChlap a ženaCivilizačný motívStromyŽenaŽena s hrabľamiAutoportrét s udicouAutoportrétAutoportrét s nožnicamiZ poľaŽenaDo poľaAutoportrét s nožnicamiAutoportrétAutoportrétNa poleŽenaŽena z Mičinej I.Žena z Mičinej II.ŽenaKompozíciaChlap s hrabľami.StromyDreveniceŽenaNocNoc v MičinejTetka z MičinejHrabačkaŽena s výšivkouNoc v MičinejBránaŽena s batohomŽenaTetkaDvajaŽena (Na pole)ŽenaChlap s hrabľamiHlavaDve ženyŽena (Na pole)Do poľaŽenaŽenaTetkaNa poleDvajaVečerŽenaFigúraStrechyV poliDvaja chlapiŽena v čepciMotív z MičinejZ našich dejínRuky (okupácia)Lesná krajina (Od Mičinej)Traja chlapiDve ženy s hrabľamiStrechyAktNa priedomíTetkaOdchádzajúca ženaŽena s nošouMotív z MičinejDve ženyBez názvuAutoportrétStromyFľašeMuž s MičinejFujarášBačaChlapi z MičinejChlapŽena s hrabľamiSpiaca (Akt)Tri ženy a kosecNa statkuFľašeBez názvuŽena s nošouAktDomŽenaZ poľaŽena s nošouZa dedinouŽena v šatkeDomyVeľký aktDvajaDedinský motívHrabačkyMotív z MičinejDvaja chlapiStretnutieTetkaMičináMotív z MičinejZ poľaMotív z MoravianŽenaHlava ženyZ poľaPred dedinouŠtúdia ženyNa okraji dedinyHrabačkaKyticaŽenaAutoportrétSediaci aktŽena z MičinejDvajaHlava ženyŽena v šatkePostava ženyDvajaŽenaŽena s hrabľami (PF 1975)Chlap z MičinejŽenaMotív z MoravianSediaci aktŽena v horáchV krčmeŽenaDve ženy (Z poľa)DvajaDve ženyŽenaBabka II.Babka III.Dve ženyŽena s hrabľami I.AutoportrétBiely chlapMedzi stromamiŽena so šatkouŽena v šatkeZ poľaŽena s hrabľamiVečerŽenaDvajaZátišie s jabĺčkamiŽena v horáchMotív z MičinejDvajaAktAkt ženy zozaduHlavaVrátaDve ženyPortrét mužaMičiná II.Žena s hrabľamiVeľký aktVtáka poznáš ...DedinaPri humneZamyslenáDvajaKrajina od MičinejStromyDomy v MičinejHudobníciStromyDémonický stromMor ho!VečerTetka s chlapomŽena pri kostoleMotív z chalupamiMotív z MičinejŽena pri kostoleTetka s hrabľamiDve ženyDo poľaRozhovorS hrabľamiHlava ženyMičináŽenaDve ženyZa dedinouPortrétSocialisticky pracovať, socialisticky žiť (Vianočný autoportrét)Žena s nošouTetka s nošouŽena z MičinejStromyŽena v kuchyniTetka s nošouAkt ženy (torzo)Akt ženy (zo zadu)Sediaca ženaPoprsieŽena so založenými rukamiZadumaná IZadumaná IISovaŽena pred domomChlap v klobúkuDve tetkyPri mičinskom domeHrabačkaDve z MičinejNa kraji dedinyTETKA VO ŠVUNGUŽENA S HRABĽAMIVEĽKÁ MIČINSKÁ ŽENASTROMYCHLAP SO ŽENOU II