12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 33 |
Odhadovaná cena: | 1 500 - 3 000 € |
Konečná cena: | 2 000 € |
Rok: 1944
Technika: Pastel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 48 x 31 cm.
Značené: Značené vpravo dole "J. Alexy"
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo bolo pôvodne v zbierke spoluzakladateľky slovenskej umenovedy Doc. Dr. Alžbety Günterovej - Mayerovej.
„VNÚTRO KOSTOLA“ je zaujímavou ukážkou tvorby Janka Alexyho zo zlomového obdobia 40. rokov. Obroda výtvarnej aktivity sa však datovala už rokom 1937, kedy sa Alexy definitívne usadil v Bratislave. Nové (či pre neho skôr staronové) mestské prostredie vyvolalo i postupnú námetovú, štýlovú i duchovnú inováciu. Keď roku 1940 vyinštaloval v Bratislavskom umeleckom kabinete 32 pastelov z poslednej tvorby, mal už Alexy za sebou hŕbu práce. Jedno už vlastne problémovo uzavreté tvorivé obdobie, ktoré nedávny ortodoxný žánrista venoval celé mestskej téme. Odozvy na výstavu boli pozitívne. Spisovateľ a príležitostný výtvarný kritik Julo Horváth mu výstavu otváral a potom v Slovákovi napísal: „... v začiatkoch prvej republiky, keď sme nemali svojho mešťanstva, keď našou jedinou tradíciou bol ľud, a to často aj tradíciou módnou, maľuje Alexy na dedine... V medzičase ho drží krajina, potom však zbadá diferenciačný proces slovenskej spoločnosti. Vidí, že tu rastie zložka, s ktorou bude treba odteraz počítať: mešťanstvo...“. Alexyho protežant a zároveň výtvarný vzor, mladý Ján Mudroch, zasa vyzdvihuje Alexyho štýlový prístup: „... objavuje pre seba farbu, ktorá sa mu javí čím ďalej tým závažnejšou, začína byť čistá a svetelná, pripomínajúca francúzskych impresionistov (Degas, Renoir).Vybral si k tomu priliehavý materiál, pastel, ktorým tieto subjektívne vizuálne dojmy zaznamenával do bohatej a mäkkej pastelovej škály...“. A napokon nestor slovenských umelcov, presvedčený tradicionalista Peter Július Kern kvituje návrat Alexyho umenia k realizmu a oceňuje „radostnosť“ nových prác Alexyho: „... maliar, ktorý svojím dielom takto pôsobí, je predestinovaný umelec a môže byť istý, že kráča po ceste dobrej...“. Tri kritiky vlastne vystihli podstatu toho, čo sa s Alexyho umením „stalo“, prečo len prednedávnom tak dominantná modernistická ctižiadosť zrazu stíchla. Pre niekoho možno nepochopiteľne, pre spôsob Alexyho výtvarného myslenia však vlastne zákonite. V každom prípade - nespochybniteľná, na naše pomery výnimočná dokonalosť svetelných a farebných efektov mondénnych portrétov, zachytenia atmosféry bratislavských uličiek, kaviarní a parkov, schopnosti psychologickej charakteristiky portrétneho modelu, nemohla zastrieť nečasovosť Alexyho "novej" impresívno-fauvistickej štylistiky. Najmä však zrejmú -- a ako sa v spätnom pohľade na celok umelcovho diela ukáže už definitívnu -- stratu bezprostredného kontaktu s progresívnymi dobovými úsiliami. Alexyho náladové, len zľahka a nenáročne psychologizujúce, maľovanie štyridsiatych rokov tak postavilo do nového svetla aj radikálne vyhrotené žánrové diela z doby experimentu s Bazovským. Vyvolalo na svet spochybňujúcu otázku: bolo vlastne ich prvoradým účelom dosiahnutie méty „moderného obrazu“? Alebo sa radikalita štýlu stala pre Alexyho len zámienkou pre manifestovanie významov celkom nečasových a teda, vo svojej najvnútornejšej podstate - nemoderných? Návod na odpoveď sa ľahko nájde: Janko Alexy, podobne ako jeho zdanlivý antipód Martin Benka, nechcel byť „v prvom pláne“ moderný, chcel byť predovšetkým a nadovšetko „národný“. Janko Alexy nebol žiaden „modernista z povolania“. Bol to bytostný romantik. A ešte k tomu romantik slovenský. Tak trochu vidiečan, tak trochu mestský bohém, tak trocha intelektuál, ale predovšetkým - povedané s Julom Horváthom – skromný meštiak, rešpektujúci limity ledva dosiahnutého status quo svojej triedy i svojho národa. Nechcel umením meniť svet, boriť život, naopak – chcel ho už konečne naplno žiť v umení.
Zoznam diel autora: