12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 28 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1924
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 21 x 25 cm.
Značené: Značené vľavo dole "Bazovský".
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane potvrdenie s pečiatkou a hlavičkou GAMB Trenčín zo dňa 24. 11. 1982, odobrujúce autorstvo diela.
„CHALUPY“ sú dokladom umeleckých východísk Miloša A. Bazovského. Na ich začiatku mu podľa Karola Vaculíka bola „oporou … realisticko – impresívna, dojmová metóda, prebudovaná na osobný názor sugestívnou silou spontánnej maliarskej emócie. Nejde však v žiadnom prípade o impresionizmus, najmä nie v jeho noetickej podstate. Je to iba osobne prežité, prebásnené pochopenie odrazu skutočnosti… realistická svetonázorová báza. V pozadí stojí veľký príklad Ladislava Medňanského; Bazovskému neobyčajne blízka, príbuzná výtvarná filozofia, vychádzajúca z analogických tvorivých i myšlienkových postulátov. Potom je tu tragicky ukončené dielo Slavíčkovo. Na najmä básnický, obsahový koncept Preislerov…“ Bazovského monografista dokladá tento tak trochu konzervatívny, muzeálny výber študentských vzorov obrazmi, akými boli kalvodovský Súmrak (1920), v ktorom nachádza „… možno nie celkom uvedomelý -- pokus o zjednodušené, monumentalizované podanie, o istý štylizačný prvok“ , Smrť v Stromovke (1921), či Ustatý (1923), ktorých sociálny sentiment zasa poukazuje na Mednyánszkeho, alebo Jarná idyla (1924) s príznačnou preislerovskou ikonografickou schémou dvojice zaľúbencov zasadených do hornatej krajiny. Aj keď Bazovského nástupné obdobie, vymedzené približne rokmi 1920 – 1927, už asi nie je – pre fragmentárnosť umelcovej pozostalosti z tejto periódy -- korektným spôsobom rekonštruovateľné, predsa len sa zdá Vaculíkovo príkre rozčlenenie filiácií Bazovského začiatkov na „maďarské“ a „české“ trochu tendenčné. Najmä ak prvé zrelšie výsledky týchto Bazovského úsilí -- Motív z Turian (1924), Štúdia zimnej krajiny (1925 – 1926), Krajina s mostom (1926), Štúdia jesennej krajiny. (1925 – 1926), Jarný potok (1927) – sú Vaculíkom klasifikované z pohľadu ďalšieho vývinu umelca ako neperspektívne, vo svojej podstate retardujúce: „… snaha o veľkú krajinársku koncepciu v duchu neskorého obdobia Medňanského, v duchu francúzskeho ranoimpresionistického kultu maliarskeho rukopisu. Je to istý progresívny prvok, ale aj značný ústupok. Pokrok v technickej virtuozite rukopisného prednesu, v suverenite maliarskej koncepcie, ústup v najzásadnejšej veci: v autochtónnej slovacite výtvarného vyjadrenia“. Bazovského mladícke pokusníctvo by sa však nemuselo vykladať len vo svetle nezmieriteľného protikladu nedokončenej študijnej epizódy na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení (1918) a pobytu na pražskej výtvarnej akadémii (1921--1924). Budapešť neznamenala pre Bazovského len akési zdržanie, vynútenú obkľuku před životodárnou lekciou „slovanskej“ Prahy. Keď sústredenejšie skúmame výtvarné plody Bazovského rokov štúdií (išlo viac o kresbu, respektíve olejové žánrové a náladové škice – Žiačka. 1920; Priadka. 1921; Na sokoly hmly padajú, 1921, Včasná jar. 1922; Polnia cesta. 1922; Štúdia sediacej matky s deťmi.1922 – 1923; Odpočinok. 1922 – 1923; Jarný potok. 1924; Štúdia voza. 1924; Priesmyk. 1925) zistíme, že mnohé z toho, čo vytvoril v Prahe (presnejšie počas prázdninových maľovaní v Turanoch a Kráľovianoch) má prvotné zdôvodnenie ešte v budapeštianskych časoch. Bazovského – v tom čase ešte len latentný -- začiatočný vývinový zdvih po línii impresionizmus - secesia – expresionizmus (fauvizmus) bol totiž jednoznačne rámcovaný budapeštianskou maliarskou scénou rozhrania storočí. Mladý Bazovský tu žil a študoval už od roku 1909. Navyše – bol na prijímanie týchto podnetov pripravený. Rodinné prostredie, z ktorého pochádzal bolo bilingválne, multikultúrne: do uhorskej metropole ho privádza jeho otec, pôvodne učiteľ, ale aj jazykovo zdatný prekladateľ, v Budapešti pôsobiaci ako redaktor Slovenských novín. Bazovský nikdy nezabudol na zážitok z roku 1918, keď na dolnokubínskej stanici videl Ladislava Mednyánszkeho, vracajúceho sa z frontu. Koho a čo však v jeho osobe obdivoval, v čom ho „osobitá filozofia“ tohoto extravagantného čudáka utvrdzovala? Len v tom, čo už dôverne spoznal v rokoch budapeštianskych stredoškolských štúdií.
Zoznam diel autora: