12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 40 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1954 - 55
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 29 x 41 cm.
Značené: Značené vľavo dole "MAB"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok dr. Kataríny Bajcurovej.
„KOMPA“ je galerijným dielom Miloša A. Bazovského zo záveru tvorby. Predovšetkým však - odkazuje premenám poňatia „žánrovosti“ v neskoršej Bazovského produkcii. Na ich počiatku bola cesta do Dalmácie (1937), z ktorej sa vráti s prečistenou koncepciou svietivého kolorizmu teplých žltých, oranžových, červených a hnedých tónov. Nová Bazovského paleta zvestovala i celkom nové umelecké zámery. Farba prestala byť výrazom okamžitého stavu vnútorného života maliara, nadobudla všeobecnejšiu symbolickú funkciu, poukazovala mimo individuálnych významov na najvšeobecnejšie podobenstvá večne sa obnovujúceho kolobehu života (Oranžový kôň, 1937; Zlatý deň, 1939). Podľa Vaculíka je obdobie prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov začiatkom Bazovského syntézy, časom kedy sa štyridsaťročný zrelý maliar, teraz už suverénne zvládajúci register vlastných talentových predpokladov, mohol konečne odhodlať k maliarskej i osobnej výpovedi. No rovnako by sa dalo tvrdiť, že Bazovského syntéza je vlastne príznakom vývinu v kruhu, návratom k problematike ranej maľby, pokusom o jej reinterpretáciu. Okrem narastania úlohy symbolickosti tomu nasvedčuje i znovuprítomný prísne konštruktívny poriadok obrazovej kompozície. Skrátka -- Bazovský sa pokúsil o dopovedanie "obsahového" posolstva maľby rokov 1929--1933, ktoré zostalo len naznačené. Vaculík zásadnú tendenciu Bazovského nového poňatia žánru charakterizuje ako "byzantinizujúci akcent", označuje ho za "manifestačnú renesanciu byzantského folklorizmu". Čo sa teda vlastne s Bazovského žánrom udialo? Ak predtým skladal zlomky žánrovej reality do svojprávneho obrazového celku v protikladných, často vyslovene špekulatívnych disharmóniách, aby tak zosúčasnil nečasovosť mýtu, teraz sa rovnako špekulatívnym postupom pokúsil o čosi opačné. Plošnosť a hieratickosť kompozičnej osnovy pospájaných dejových pásov, statickosť postojov a giest obrazových figúr, súzvuk i disinancie brilantných tónov teplých a studených farieb -- to všetko sa stalo maliarskou metaforou večnosti, nadčasovosti, harmonickosti obrazom stvoreného slovenského sveta. Bazovský -- v tomto neodlišne od Benku -- teraz už nemaľoval skutočného sedliaka, ani "pot jeho práce", či "smútky jeho osudov", ale akési moderné ikony Slovenska.
Zoznam diel autora: