12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 39 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1952
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 23 x 17,5 cm.
Značené: Značené vľavo dole "MAB".
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane rukou Jána Želibského "Miloš Bazovský". Dielo pochádza z pozostalosti prof. Jána Želibského.
„S KRČAHOM“ je príkladom Bazovského tvorby obdobia 1946 - 52, teda zlomového prechodu na pozície čistej výtvarnosti. Bol v istom zmysle nevyhnutný. „Tvorba obrazov“ sa mu stala svojím spôsobom azylom, formou dištancie od zraňujúcej, všestranne nepriateľskej vonkajšej skutočnosti. Nájdené nové významy postupne provokovali i novú formu Bazovského diel. Odhodil už nepotrebné barličky koloristickej symboliky a jej funkciu pridelil plošnej, širokej čiernej kontúre, ktorá neznejasňuje tvar, ale razantne ho vyčleňuje a zároveň i rozhraničuje plochy pre umiestnenie svietivých drahokamov farebných plôch a plošiek. Týmto sa aj Bazovský definitívne vzdialil od byzantnskej koncepcie. Jednostranným zdôraznením neznakovej geometrickej osnovy kontúry, dodal farbe nie emotívne, ale skladobné značenie. Tým však zároveň podporil imanenciu, artistnosť vyznenia maliarskeho diela ako takého. Explicitne sa však táto nová tendencia prejaví až v tvorbe po roku 1946. Po takmer dvojročnej pracovnej nečinnosti začína na jar 1946 kresliť. Opätovne prichádza k slovu inšpirácia umením starého Egypta. Tentoraz však celkom oslobodená od predchádzajúcich nacionalistických konotácií: „…základným prvkom obrazovej výstavby ostáva mu tvar a plocha. Plocha stvárnená do jednoduchého, konkrétne vymedzeného, no nie stroho ohraničeného tvaru, ktorý je poňatý s chvejivou maliarskou senzibilitou, so zmmyslom pre osobnostné spracovanie farebnej hmoty. Plocha proti ploche, striedanie lineárneho a plošného rytmu, pôsobivé variovanie princípu horizontály a vertikály, vystriedané občas dramatuzujúcim arytmickým akcentom diagonály – to je zhruba Bazovského maliarsky názor prvý rokov po oslobodení…”. (K. Vaculík) Najvýznamnejšie obrazy z roku 1946 -- Práčky, Noc, Námestie, Žltý most stavajú opätovne a azda ešte dôraznejšie na strohej kompozícii. Uplatňuje sa pôsobivosť kontúry a s ňou agresívnejšia farebná škála, na tmavom pozadí a žiarivé farebné akordy – studené žlté, chromoydové zelené, drapové tóny, okry, najmä v nádherných zátišiach -- Zátišie s ovocím a stoličkou (1946), Ovocie (1946), Zátišie (1947), Jarné zátišie (1947). Bazovský sa tak posledne spomínanými obrazmi dostáva do zaujímavého (doteraz našou umeleckou históriou nerozpoznaného) kontaktu s úsiliami mladých maliarov (Peter Matejka, Eugen Nevan, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Ladislav Guderna), profilujúcich osobností pre naše výtvarné umenie neobyčajne plodných rokov 1946 – 1949. Jeho kontúra, ktorá mala dovtedy úlohu akejsi konštruktívnej siete, zachytávajúcej farebné plochy a určujúcej ich presné miesto v obrazovej kompozícii sa osamostatnila. Tým sa zaktivizovala jej úloha v polohe vysvetľujúcej obrazovej kresby a zároveň sa ako racionalizujúci element zrovnoprávnila s emotívnou farebnosťou. Už nebola len prostriedkom vyčleňovania pevného tvaru, ani hranicou rozdeľujúcou farebné plochy, ale prvkom vnášajúcim do obrazu dynamiku vnútorných napätí jeho stavebných zložiek. Tak však miznú aj posledné zvyšky ikonickosti a z nej plynúcej inotajnej znakovosti a obraz poukazuje len k sebe samému.
Zoznam diel autora: