12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 1 925,- € Veľká kytica. Okolo 1910. Olej na plátne. 100 x 68 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
1 128,- € Jarná kytica. Okolo 1910. Olej na plátne. 65 x 49 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Narodil sa 5. 10. 1877 v Ludaniciach, zomrel 7. 5. 1955 v Budapešti. Študoval v Budapešti, Mníchove ( škola Š.Hollósyho). Pôsobil v Bratislave, žil v Španielsku, Francúzsku a Nemecku.1909-13 žil v Paríži, neskôr sa venoval ilustrácii v Mníchove. Vo svojej tvorbe prešiel od akademiznu k postimpresionizmu, tvoril hlavne portréty, kvetinové zátišia a akty. Vystavoval v Trenčíne (1915), Bratislave (1916,1918).
Literatúra: Saučin L: Elemír Halázs-Hradil a umenie jeho doby. Bratislava 1962, Váross M: Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20.stor. Bratislava 1971.
Poradové číslo: | 16 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1925
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 100 x 94 cm.
Značené: Značené vľavo dole "V. Belányi"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„KÚPEĽ“ je reprezentačným – ortodoxne secesným - dielom Viktora Belányiho. Patrí k staršej generácii bratislavských maliarov prelomu storočí. Bol spolužiakom Halásza-Hradila v Hollósyho škole v Mníchove. Kým jeho košický druh lavíroval na pomedzí secesného dekorativizmu len v krátkom období rokov spolupráce s prorokom košickej moderny Kövárim (1912--1913), Belányi sa už od rokov mníchovských štúdií odvážne, na naše domáce pomery bezpríkladne, oddal ornamentálnemu rytmu kresby a farby. Najmä v intimistickom, dekadentne zjemnenom žánri -- portréte, zátiší a predovšetkým v ženských aktoch (Podobizeň manželky, okolo 1910; Stojaci ženský akt, okolo 1910). Belányi bol jednou z kľúčových osobností bratislavského KUNSTVEREINU, ktorý bol formálne založený roku 1877. Tento spolok predstavoval až do prevratu jediné fungujúce výtvarné združenie na Slovensku. Jeho situácia však napriek tomu nebola jednoduchá. Príslušné miesta v Budapešti dbali prísne na to, aby činnosť spolku neprekročila regionálny dosah a aby sa tak v žiadnom prípade nemohla vytvoriť kultúrna protiváha Budapešti. Dokonca jeho zakladatelia boli pri schvaľovaní stanov obvinení Budapešťou celkom nezmyselne z panslavizmu, čo oddialilo skutočný začiatok jeho činnosti až do roku 1885. Na spolkových výstavách od začiatku storočia spravidla figurovali i výtvarníci, významom presahujúci kultúrne ambície regiónu, ako boli Benczúr, Mednyánszky, Murmann, Kühmayer, Neogrády, či Zemplényi. Tým sa však -- najmä ak vystavovali v prevažujúcom susedstve poloprofesionálnych, nedeľných výtvarníkov -- nijako nedarilo prekonať provinčnosť spoločenského vyznenia činnosti spolku: "Budapešti nebola organizačná iniciatíva bratislavských umelcov vítaná a ich podujatia nikdy nezískali pečať celokrajinskej, celoštátnej oficiality alebo čo len polooficiality. Všetkých vnímali a prijímali len ako umelcov úzko lokálneho alebo regiónového významu...." (Marian Váross). Napriek tomu úsilia viacerých osobností tohto bratislavského združenia potvrdzovali všeobecný vývinový zlom od secesného dekorativizujúceho maliarstva svetla k literárne podmienenému symbolizmu a v niektorých prípadoch i k časovejším štýlovým postupom stredoeurópskej expresívno-senzuálnej maľby a novej vecnosti. K tomu treba však jedným dychom dodať, že opisovaný štýlový rozvin tvorby profilujúcich bratislavských maliarov mal od prelomu storočia pozvoľný, pretržitý priebeh. Do svojho zenitu prišiel až v druhej polovici dvadsiatych rokov, kedy sa už v zmenenej kultúrno-politickej i umeleckej situácii Slovenska stal síce nie celkom zaslúžene, ale logicky nepovšimnutým fenoménom.
Zoznam diel autora: