12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 22 000,- € Dievča s kvetinou. Okolo 1947. Akvarel, tempera na papieri. 53 x 40 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)
20 000,- € Zátišie. 1946. Olej na plátne. 41 x 48 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
15 400,- € Hlava ženy. 1946. Tempera na kartóne. 45 x 30 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
15 300,- € Hlava ženy.. 1963. Tempera na papieri, 36 x 28 cm (106. jesenná aukcia výtvarných diel , 25.09.2012)
11 200,- € Bratislavské strechy. 1944. Olej na lepenke. 35 x 49 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
Biografia: Narodil sa 1. 6. 1921 v Nitre, zomrel 1999 v Toronte. Navštevoval večerné kurzy Školy umeleckých remesiel v Bratislave (prof. Fulla). 1938-41 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania bratislavskej Vysokej školy technickej (prof. Mudroch). 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Stal sa členom českého výtvarného spolku Mánes. 1946 účasť na výstave mladého československého umenia v Paríži. 1948 účasť na Bienále v Benátkach. 1957 sa stal predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1968 po okupácii Československa emigroval do Kanady. Žil v Toronte, 1979 sa presťahoval do Vancouveru. Člen surrealistickej skupiny Melmoth, vydáva surrelalistickú revue Scarabeus. 1990 prišiel po rokoch opäť na návštevu do Bratislavy, v súvislosti s prípravami svojej súbornej výstavy v Slovenskej národnej galérii. Samostatne vystavoval v Trenčíne (1941, s Chmelom, Šturdíkom a Pribišom), Bratislave (1946, 1947, 1948, 1949, 1950, 1951, 1955,1962, 1964, 1966), Brne (1955), Žiline (1957), Turíne, Miláne, Bologni, Ascone, Modene, Parme, Ríme (všetky 1959), Toronte (1969, 1970, 1974), Caracase (1971), Otawe (1974), Zürichu (1975), New Yorku (1976), Vancouveri (1978, 1980, 1982, 1984), Madride (1980), Reykjavíku (1983). Výstavy súborného diela mal v Nitre (1967, Krajská galéria) a v Bratislave (1991).
Literatúra: Kára, Ľ.: Ladislav Guderna. Bratislava 1960; Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Kubíková, K.: Ladislav Guderna. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1991. Kiss-Szémán, Z.: Ladislav Guderna. Lietajúca ryba. Bratislava 2011.
Poradové číslo: | 70 |
Odhadovaná cena: | 10 000 - 12 000 € |
Konečná cena: | 11 200 € |
Rok: 1989
Technika: Tempera na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 58,5 x 45 cm.
Značené: Značené vľavo hore "Guderna 89".
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok Mgr. Zsófie Kiss-Széman potvrdzujúci pravosť diela. Podľa informácie majiteľa dielo pochádza pôvodne priamo z pozostalosti Ladislava Gudernu.
„MELANCHÓLIA“ odkazuje k vrcholu tvorby Ladislava Gudernu druhej polovice 40. rokov. "... Elektrizovaný... uvoľneným povojnovým ovzduším, prijíma podnety z prehliadky francúzskeho umenia v Prahe a z výstavy pokrokových maliarov republikánskeho Španielska... Zanecháva tu názorové stopy Mattise, Pignon, Vines a najmä Picasso maľbou zo sklonku vojny... Guderna (a s ním svojsky Matejka) v mladej slovenskej maľbe, zdá sa najsilnejšie, najdôslednejšie prijímal podnety posledného obdobia parížskej maľby. Skúšal i tvárne princípy analytického a syntetického kubizmu... Organicky spája tieto ponaučenia so svojou predchádzajúcou skúsenosťou z maľby rouaultovského poňatia...". (Ľ. Kára). Gudernov prvý maliarsky vrchol bol teda založený na problematickom protiklade staršieho roualtovského metafyzického expresionizmu a aktuálnejšej picassovskej skladobnosti s tým, že tento konflikt bol napokon vyriešený v prospech Picassa a jeho tvarového pôžitkárstva. Celý Gudernov problém však nespočíval v čisto maliarskych hľadiskách, v zhodnotení neproblematickej, čisto štýlovej následnosti po línii Rouault -- Picasso -- popicassovskí Španieli. Domnievame sa, že Gudernu rovnako vzrušovala i protikladnosť vyplývajúca z duchovnej vzdialenosti Rouaultovej čiernej kontúry a Picassovej linky. Kým roualtovská kontúra je podnecovaná mystikou zvnútorňovania, symbolického označovania tvarov, picassovská línia ich už nechce významovo násobiť a tým znejasňovať. Jej hlavnou ambíciou je tvar "vykrajovať", ukázať ho v optike vlastnej artistnej svojprávnosti. A v tomto sme i pri kľúči k zmyslu Gudernovej zrelej maľby. Nechcel jednostranne obraz len zvýtvarňovať, artistnosť sa mu nestala cieľom, len prostriedkom. To isté sme, pravda, v zásade konštatovali u Hložníka. U neho toto úsilie skončilo rovnako v radikálnom "odliterárnení" obrazu, ale bez toho, aby sa zriekol možnosti všeobecnej moralistickej reflexie, spätnej väzby ku skutočnosti v jej najvšeobecnejšom zmysle. Guderna je štýlovo oveľa jednostrannejší a radikálnejší. Napriek tomu však ani on maliarskou definíciou konštruktívneho tvaru obrazového predmetu nechcel poukazovať len na vecnú analýzu jeho optických vlastností, ale aj na jeho významovú nosnosť. Gudernova expresia, výrazovosť je teda oproti Hložníkovej menej zrejmá, zvnútornená. Vyjavuje sa nie v naliehavosti poukazovania na "vonkajšie", ale v strohom obrazovom osamení predmetu, jeho totálneho vyňatia z akýchkoľvek mimoobrazových súvislostí.
Zoznam diel autora: