12. November 2013, 19:00
Poradové číslo: | 41 |
Odhadovaná cena: | 12 000 - 13 000 € |
Konečná cena: | 12 300 € |
Rok: 1933
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 37 x 54 cm.
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 33"
Popis:
Súkromná zbierka v Čechách.
„Nedeľné popoludnie“ zastupuje alternatívnu líniu zrelej tvorby Jana Hálu. Vyrovnanú kvalitu si počas celého trvania Hálových umeleckých aktivít totiž udržovala „čistá“ krajinomaľba (len občas s figurálnou a architektonickou štafážou). Možno preto, že figurálna kompozícia bola vždy (alebo takmer vždy) poľom výpovede „čohosi navyše“, plenér má výrazne „oddychový charakter“, je miestom, kde Hála chce „iba maľovať“. Ak sa teda najmä v neskorších „figurálkach“ nevyhne istej teatrálnosti, jeho krajiny si zachovávajú čaro a pôvab nezaťažený „mimoobrazovými“ ambíciami. Od spomínaných raných blatnických krajín sa klenie slohovo vyvážený oblúk plenérov k prácam z konca dvadsiatych a zo začiatku tridsiatych rokov (Zbieranie švábky, 1929; V zime na Váhu, 1931), aby sa maliarstvo svetla, luminizmus, nebadane premenilo na postimpresívne štylizácie krajín z krátkeho vynúteného pobytu v Blatnej (Blatenský zámok z južnej strany, 1939; Blatenský zámok od severu, 1940), s dôrazom buď na výrazovosť rukopisnú a koloristickú (Žatva pod Tatrami, 1942; Na salaši, 1944; Cez poludnie, 1945; Na pastve, 1949), alebo na náladovosť a malebnosť tvarov krajiny (Vyberanie zemiakov, 1943; Sadenie zemiakov, 1943; V jeseni, 1946; Chalupa v zime, 1955). Jestovanie takýchto neskorých diel do istej miery zneistilo interpretácie umeleleckého odkazu Jana Hálu ako celku. Naturalistický dokument bol pre Hálu iba základom pre stavbu celkom protikladnej koncepcie obrazu, jeho obsahových i významových zreteľov. Napokon aj tvorba z tesne nadväzujúcich rokov (približne 1925 – 1928) len ťažko znesie kritériá folkloristického dokumentu. Je plnoprávnym a svojprávnym predvádzaním žánrovej reality. A to v podobe expresívnej štylizácie alebo skladobno-dekoratívneho maliarskeho výrazu. Toto obdobie je dodnes v serióznejších umeleckohistorických prácach hodotené z pohľadu celkového diela Jana Hálu najvyššie s tým, že sa dáva do protikladu k „schematizmu a idealizácii“ tvorby štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Napríklad Marian Váross v dodnes rešpektovanej a citovanej knižnej panoráme nášho maliarstva rokov 1918 – 1845 píše: „... Hálova počiatočná tvorba je sýta, vážna s badateľným sociálnym prízvukom... od konca dvadsiatych rokov sa Hála čoraz viac vyjasňuje vo farbe a v nálade, pribudla epizóda, humor, svet detských radostí... Všetko sa stáva zaokrúhleným, rozosmiatym, idylickým a sviatočným, a tým sa Hála nevdojak vracia k tomu, kde bol žáner u Věšína a Úprku... a keďže s tým ide pararelne aj schematizácia maliarskeho prednesu, Hálov žáner sa mení na ľahkú úsmevnú detskú ilustráciu bez dôraznejších výtvarných nárokov, aké nachádzame v sérii jeho žánrových portrétov z rokov 1926 – 1928...“. Striktné oddeľovanie „realistického“ a „idealistického“ Hálu sa nám nezdá celkom korektné. Ak hodnotíme jeho zrelý žáner zo ztreteľa puristickej modernistickej estetiky, potom, samozrejme, zdôrazníme prednosti jeho expresívnych a dekoratívnych prác z druhej polovice dvadsiatych rokov a všetko nasledujúce sa bude zdať závratným úpadkom. Ak však pátrame po zmysle a podstate jeho diela, usústavnenie jeho umeleckého posolstva nachádzame práve v jeho neskorých važeckých mladuchách a symbolických obrazových zostavách človeka a krajiny. Až v nich sa totiž rozkryla originalita Hálovho prínosu k našej modernej žánrovej maľbe v jej celostnosti. Iste, treba pritom prekonať predsudky, navyknuté klišé kunsthistorického uvažovania.
Zoznam diel autora: