12. November 2013, 19:00
Biografia: Narodil sa 12. 1. 1909 v Kispesti–Budapešti, zomrel roku 31. 12. 1986 v Modre. Maľbu študoval súkromne u Gustáva Mallého a Alojza Struhára. Študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na Univerzite Komenského v Bratislave. Okrem maľby sa venoval keramike, knižnej ilustrácií, tvorbe plagátov, kolážam, scénickým návrhom. Absolvoval množstvo zahraničných študijných ciest v Paríži, Mníchove, Viedni, Bruseli, Drážďanoch či Londýne. Celok jeho tvorby sa po počiatočných experimentoch usadil na využívanií niektorých efektov post-impresívneho maliarstva. Vnímavo reagoval predovšetkým na intímnu krásu nenápadných vecí, kultivovane pristupoval ku kompozícii, farebným plochám a líniám. Patril ku kultovým osobnostiam intelektuálneho milieu Modry. Tvorili ho spisovateľ Vincent Šikula, básnik Jozef Mihalkovič, najmä však výtvarníci - Štefan Cpin, Viera Krajcová, a ďalší. Okrem maľby sa venoval keramike, ilustrácií, tvorbe plagátov, scénickým návrhom. Od roku 1953 žil a tvoril v Modre. Okrem iného vytvoril nástenné maľby pre čitáreň Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Literatúra: Malý slovník slovenských výtvarných umelcov. SFVU Bratislava.1981; Ilečková, Silvia, Petrakovičová, Agáta: Slovenský maliar Jozef Ilečko. Modra 2009.
Poradové číslo: | 2 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 180 x 140 cm.
Značené: Značené vpravo dole "Ilečko 1943"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„SLOVENSKÁ MADONA“ je monumentálnym dielom Jozefa Ilečka. Tento obchodne nedocenený maliar pracoval istý čas (v dvadsiatych rokoch) ako grafik v modernistických Košiciach. Väčší vplyv však na mladého maliara zanechalo účinkovanie v Alexyho piešťanskej kolónii. Možno preto sa, fakticky ako jediný zo svojej generácie, pokúsil o programové riešenie dobovo pociťovaného protikladu medzi národným a moderným. Východisko našiel predovšetkým v množstve kvázi modernisticky, ornamentálne štylizovaných krojovaných ženských hláv a polofigúr (Dedinčanka s čiernou šatkou, 1938). Týmito snahami sa dostal do kontaktu s poslednou etapou vyznievania nášho secesného expresionizmu do senzualizmu, a tým aj tvorbou viacerých maliarov -- prílušníkov Generácie 1909: Eugena Lehotského, Lei Mrázovej, Vladimíra Droppu, Jozefa Fedoru, ale aj iných, s tvorivým profilom generácie spravidla nespomínaných tvorcov -- Bendíkom, Žamborom, Staudtom, Tekelom, Holeschom a viacerými ďalšími.
Zoznam diel autora: