Žongléri

Rok: 1932

Technika: Tempera, gvaš na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 29 x 39 cm.

Značené: Značené vpravo dole "Majerník 32"

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. Dielo bolo verejne obchodované na aukcii pražského DOROTHEA (máj 2010). Percentuálnym nárastom z vyvolávacej ceny bolo hodnotené ako „skokan roka“ na českých aukciách (Art – Antiques).

„ŽONGLÉRI“ sú galerijným dokladom prvého zrelého obdobia tvorby Cypriána Majerníka. Študijný pobyt v Paríži (1931) priniesol pre jeho umenie – okrem iného – jednu dôležitú inšpiráciu: nadreálne maliarstvo Marca Chagalla. Ešte počas tamojšieho pobytu maľoval Dve Madony (1931), neskôr už na Slovensku vznikli ďalšie žánrové kompozície (Na pastve, 1932; Teliatko, 1932; Dvorček -- Zabíjačka, 1933; Svadba -- Dve postavy z albumu, 1933; Morena, 1933; Dvor, 1934--1935; Procesia, 1935; Pozdvihovanie, 1935). Je nepochybné, že v rodokmeni týchto diel zanechal stopu príklad parížskeho maliara z Vitebska. Niet tu však jeho snovosti, melanchólie túžby za domovom detstva, nadreálnej poetiky žánrových scén. Naopak -- v základe týchto dielok je často celkom reálny zážitok, obyčajná dedinská anekdota. Napokon, k jednému z návratných motívov týchto obrazov -- teliatka, zabíjačky na dedinskom dvore -- možno nájsť literárny predobraz v Majerníkových črtách a fejtónoch, ktoré ešte ako študent akadémie v rokoch 1928--1929 uverejňoval v bratislavskej Ľudovej politike. V najvyspelejších variantoch tejto tematickej línie je však láskavý humor, nostalgická spomienka na blednúci film detstva, vystriedaný iróniou, jasným výsmechom i náznakmi absurdity. To do určitej miery odlišuje tieto Majerníkove diela nielen od Chagalla, ale aj od podobne zameraných starších vzorov Sokola, Weinera, či Galandu. Kým títo pri všetkej kritickosti ešte zachovávali kladný postoj k "slovenskej" téme, ktorá bola a zostala ich "srdečnou" záležitosťou, Majerník pojednal národný námet z absolútneho odstupu ako čosi čo už nemá právo na život -- skutočný ani umelecký. Časté využívanie absurdných, groteskných protikladov žánrového motívu a náboženských symbolov nemá len význam sekulárnej kritiky, satiry na tmárstvo a zaostalosť slovenskej dediny. Znamená oveľa viac: mladému maliarovi sa zdá duchovná podstata tradičného "slovenského" života celkom vyprázdnená, bez vnútorného zmyslu. Monumentalita i baladická lyrizácia (ktoré boli "povinnou" podmienkou tradičnej štylizácie témy) sú nahradené celkom "prízemnou", komornou, často skarikovanou, či naivnou aktualizáciou ľudových výjavov. Z existenčnej oslavy národa sa takto stáva existencionálna paródia posvätného pojmu. Napokon aj Majerník o čosi neskôr spracovával tento námet tak, že zdôrazňoval čisto maliarske problémy -- Somár medzi kvetmi, 1936; Dvor, 1936; Mladucha, 1936; Jazdci -- Na koňoch, 1936. Majerníkova polemika so základnou paradigmou nacionalistickej moderny znamenala iné a oveľa viac. Bola prvým ohlasom čohosi, čo sa neskôr stalo hlavným motívom nielen celého jeho diela, ale aj podtextom umenia "jadra" jeho generácie. Znamenala, že pre týchto mladých maliarov sa už stal nedostupným poznateľný svet ich otcov, svet ktorý je možno racionálne "rozložiť" na jeho typické prvky a potom znova "skonštruovať" v podobe symbolických samoznakov. Pre nich sa stal slovenský svet neprehľadným, zloženým z jednotlivostí, okamžikov, zrakových senzácií a anekdotických príbehov, ktoré nemožno jednoducho sčítať, či odmocniť do vševyjadrujúcej, "poslednej" obrazovej podstaty a tak ho vysvetliť. Aj človek v takomto svete prestáva byť predvádzaný ako rozumné, zmysel svojho bytia absolútne určujúce indivíduum. To však ani neznamená, že je len trpnou súčasťou tohto sveta, že je pasívny. To len aktivitu rozumu strieda aktivita citov.

Zoznam diel autora:

HliadkaUtečenciAutoportrét (Podobizeň muža v klobúku)UtečenciAdam a EvaHliadkaUtečenciKatastrofaHliadka so zástavouŽonglériSpeváčkyDvajaHliadkaKlaun sa predvádza (Klaunovo vystúpenie)UtečenciPortrét rusovlasej ženyVo vlakuPred kostolomVysťahovalciUtečenciDon Quijote