12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 12 000,- € V zámockom parku. Olkolo 1910. Olej na plátne. 60 x 75. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
8 400,- € Dáma pri potoku. 1912. Olej na kartóne, 32 x 48 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností , 04.12.2012)
8 000,- € Maliarka v lesnej tôni. Okolo 1920. Olej na plátne. 71 x 55 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
7 402,24,- € Čítajúca na slnku. Okolo 1911. Olej na plátne. 50 x 40 cm. (65. letná aukcia, 6. 6. 2006)
5 311,03,- € V záhrade. 1933. Olej na kartóne. 35 x 41 cm. (72. letná aukcia, 12. 6. 2007)
Poradové číslo: | 17 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1920
Technika: Olej na plátne (dublované)
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 58 x 74 cm.
Značené: Značené vpravo dole "Mousson".
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pôvodne v súkromnej zbierke v Izraeli, obchodované v pätdesiatych rokoch v súkromnej galérii vo Viedni.
„KÚPAJÚCE SA (EDITH A JUDITH)“ sú mimoriadne kvalitným dielom luministickej, „nagybánskej“ línie tvorby Jozefa T. Moussona, pochádzajúcim zrejme z niektorého z jeho talianskych pobytov. Mousson bol jedným z plejády našich nasledovníkov plenérizmu prvej generácie maliarov kolónie v Nagybányi, kde bol na krátkom pobyte roku 1911. Jeho farebne tlmený, pochmúrny, sociálnymi prízvukmi podmienený žáner s prevahou hnedastých a sivastých tónov sa v tom čase obohacuje svietivými farebnými akordmi. S podobným zámerom, zamieňajúcim výhradnosť vzťahu farby a svetla skôr za postimpresionistickú problematiku dekoratívnej farebnej arabesky a expresívneho štetcového rukopisu, sa rozvíjalo maliarstvo viacerých ďalších našich -- zväčša inonárodných -- žánrových impresionistov. Teda tých, ktorí prijali a pochopili jeho stredoeurópsku podobu najprv len v rovine jej štýlovej reči a až potom v súhlase s obvykle pridávanými metaforickými ašpiráciami. Všeľudské maliarske rozjímania sa takto protikladne konfrontovali s námetovou partikulárnosťou, často celoživotným záujmom o svojráz krajiny a života ľudu určitého regiónu horného Uhorska. Všetko sa začalo v okázalo slávenom miléniovom roku 1896. Dvaja maďarskí žiaci Hollósyho školy Réti a Thorma upozornili svojho učiteľa na mestečko Nagybányiu (Baia Mare) na okraji Sedmohradska. Ich zásluhou zaslalo mesto oficiálnu pozvánku Hollósymu a ešte v máji toho istého roku sem prvý raz vycestoval uctievaný majster a tridsaťjeden jeho žiakov -- Maďarov, Nemcov, Rusov, Poliakov a dokonca aj jeden Američan. Vedenie letnej školy tvorilo od počiatku päť výrazných maliarskych osobností. Okrem už spomínaných to boli ešte Ferenczy a Iványi-Grünwald. Hollósy bol na čele školy šesť rokov. Po jeho odchode sa letná maliarska kolónia zmenila na oficiálnu, celoročne fungujúcu "Nagybánsku slobodnú školu" s približne dvojnásobným ročným počtom frekventantov oproti jej začiatkom. Do čela školy sa dostávajú jej mladší, modernisticky naladení zakladatelia -- Ferenczy, Iványi, Réti a Thorma. Tým vlastne prestal existovať medzi Budapešťou a nagybánskou kolóniou Mníchov, dovtedy obmedzujúci korektor radikálneho rozletu tvorby učiteľov a žiakov školy. Vznik, metodika vyučovania, umelecké ideály i konkrétna výtvarná prax nagybánskej školy úzko súviseli s podobnými tendenciami v ostatnej Európe. Dekadentné psychologizovanie, intuitívne a individualistické myšlienkové smerovanie konca storočia už pramálo verilo overeným hodnotám, predpojatým akademickým pravidlám maliarskej interpretácie skutočnosti. Protagonisti nagybánskej školy, nazývanej dobovou kritikou "maďarským Barbizonom", nachádzali východiskové vzory nielen v "jemnom naturalizme" v Mníchove velebeného Bastiena Lepagea, ale aj v radikálnejšom príklade domáceho súbežca francúzskych impresionistov Szinyea-Merse, ktorého vyzdvihla zo zabudnutia k novej sláve práve budapeštianska miléniová výstava. Z tohto základu sa potom v prvom období školy rokov 1896--1906 odvíjala postupná cizelácia nagybánskeho slohu. Hlavným predmetom záujmu sa stal "vzťah medzi prírodou a človekom, pričom sa viac uplatňoval vždy jeden, alebo druhý prvok. Tak sa vyvinul osobitý nagybánsky sloh, ktorý naplňoval individuálnym obsahom rámec naturalizmu a individualizmu". Azda najvýstižnejšie definoval umelecký program školy Réti: "Szinyei-Merse sa dovolával prírody, Hollósy nazýval to, čo je v umení najdôležitejšie citom a Ferenczy požadoval od umeleckého diela artistnosť, vkus".
Zoznam diel autora: