Sediaca žena

Rok: Okolo 1933

Technika: Tempera na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 32 x 22,7 cm.

Značené: Značené vpravo dole "Reichentál Paris (?)".

Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. Dielo je publikované in: Jančár, I.: František Reichentál. Bratislava 2013, s. 87.

„SEDIACA ŽENA“ je emblematickým dielom Františka Reichentála. Jeho zvláštny, klasicizujúci "kubizmus" (skôr cézanizmus) sa totiž uplatnil práve v monochrómnej monumentalite "sivých golemovských postáv" na neutrálnom pozadí (Odpočívajúci, 1930; Matka a dieťa, 1931; Práčka, 1933), ale aj v mestskom žánri (Kaviareň, 1931; Bratislava, 1931), či zátiší (Zátišie so stoličkami, 1927). V iných obrazoch mestských zákutí, v krajinách, aktoch, figúrach žien, zasa celkom protikladne zdôrazňuje brilantnú kresebnosť, gracióznosť farebných súzvukov i kontrastov, v duchu príkladu súdobej maľby parížskej školy od Braqua po Lhoteho (Polopostava ženy, okolo 1931; Domy pod bratislavským hradom, 1930--1933; Jar na pobreží, 1933--1935; Pri Dóme, 1936). V čase, keď vstupoval na slovenskú výtvarnú scénu, musela sa domácemu publiku jeho prirodzená modernosť zdať niečím celkom neobvyklým. Samozrejme, že sa ozvali hlasy hovoriace o maliarovej nepôvodnosti, ale i rozhodná obrana z radov nastupujúcej domácej moderny, z pera Janka Alexyho: "... Reichentál je maliar, ktorý nepodlieha nijakému eklekticizmu a rovnako sa vie vyhnúť akémukoľvek opisu triezvej realistickej skutočnosti...". Jednako názory odsúvajúce Reichentálovu tvorbu do polohy ekleticizmu, nevlasteneckého svetoobčianstva, prázdneho, nie dostatočne vážneho intelektuálskeho experimentovania, pretrvali až do dnešných čias. Nenaplnili sa nároky vtedajších i súčasných obhajcov Reichentálovho medzivojnového umenia, stavajúceho ho na roveň maľbe Fullu a Galandu z rokov tridsiatych. Nedoceňovanie Reichentálovho diela je pritom z objektívneho pohľadu rovnako tendenčné (svoje tu iste zohrala i umelcova emigrácia do USA roku 1948), ako do istej miery oprávnené. Pri jeho kritickej a neskôr umeleckohistorickej reflexii nesporne pôsobil stereotyp ideálnej predstavy o slovenskom "variante moderny", vylučujúcom uzavretosť výtvarného diela do čisto maliarskych problémov. No rovnako treba priznať, že Reichentálove modernistické úsilia nakoniec nesplnili veľkoryso načrtnuté východiskové možnosti. Základný duchovný predpoklad jeho maľovania nebol totiž radikálne modernistický, ale tradičnejší, secesno-symbolický. Oveľa viac než príklad ruskej moderny, zužitkoval Reichentál poučenie sociálne účastnou maľbou komárňanského okruhu, svojho prvého mladíckeho vzoru Munkácsyho, ale aj Bélu Czobela, učiteľa ešte z bratislavskej reálky a najmä Moise Kislinga „... s jeho svojráznou typikou melancholicky ladených postáv...". Reichentálova neskoršia, zrelá modernistická redakcia sociálnej maľby bola preto nadovšetko produktom domáceho, vyslovene provinčného rodu, porovnateľná s raným dielom Foltýna, Schillera, Bauera, Weinera, Weisza. Viazala sa hlavne na tematiku života židovských get na východe Slovenska a na Podkarpatskej Rusi (Chlapci z Podkarpatskej Rusi -- Talmudisti, 1931; Židovský chlapec z Podkarpatskej Rusi, 1931; Židovský učiteľ z Podkarpatskej Rusi, 1931; Rusínsky Žid, 1931; Dvaja talmudisti, 1932; Talmudisti, 1934--1935; Modliaci sa chlapec, 1935). Reichentálov maliarsky vývin sa takto zvláštnym oblúkom vrátil k "predmoderným" východiskám: z radikálnych výtvarných cieľov mu nakoniec vyšla len ďalšia domáca úprava "realizmu účasti...".

Zoznam diel autora:

ZürichNa móleŽena v červenej šatkeV prístaveRabínPortrét manželkyDievča s kvetomOdpočinokLoďky v prístavePláž v NormandiiLodeV prístaveŽidovská uličkaŽidChlapec v čiapkeSpiacaParížsky tulákV prístaveŽenaMontparnasseŽidovský učenecUmývačkaDomySediaca ženaDievčaPortrét ženyVerdiktPortrét ženyNa cesteSurrealistická kompozíciaV osadeVojnaDedina s kostolomLode v prístaveZlievač I.Zlievač IIŽena v šatkeHlava mužaParížV prístave