Práca sa končí

Rok: Okolo 1910 - 14

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 46 x 56 cm

Značené: Značené vpravo dole "Skutetzky".

Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. Reštaurované. Dielo je publikované in: Tilkovsky, V.: Dominik Skutecký. Bratislava 1954, s. 189, č. repr. 277 (ako dielo v súkromnom majetku v Banskej Bystrici). Obraz bol získaný v maďarskej štátnej aukčnej sieni BÁV, Budapešť (2008).

„PRÁCA SA KONČÍ“ je charakteristickým dielom neskorej tvorby Dominika Skutetzkeho. K obrazu jestvujujú dve analógie, či varianty v zbierkach Slovenskej národnej galérie („Výjav z hámru“. Inv. č. O-477 a „Po práci I“. Inv. č. O-476). Sujet bystrických hámrov, pracujúcich kotliarov sa v maliarovej tvorbe zjavuje od roku 1887. Až takmer do záveru života maľoval približne pol stovky plátien, v ktorých -- štýlovo podobne ako o tri desaťročia starší, nemecký Adolf Menzel -- spájal realisticko-romantickú luministiku s niektorými efektmi impresionizmu. Sprvoti tak robil určite v jedinom záujme: sprostredkovať fascinujúcu, dramatickú hru svetla a tieňa v preňho celkom novom priemyslovom žánre. Väčšina týchto obrazov zostala rozhodne viac prízvukovaním esteticky pôsobivých stránok "divadla práce", než jej realistickým obrazom (i keď ako pomôcku pri ich dokončovaní používal niekedy i dokumentárne fotografie). Odpočiatku sa preto vedie i tichý spor o mimovýtvarných významoch Skuteckého záverečného diela (Obed kotlárov, okolo 1899; Príprava obeda, okolo 1900; Pri vyhni, okolo 1904; Chvíľa oddychu -- Prestávka, okolo 1915; Pred obedom, pred 1915; Odpočívajúci kotlár, 1918 a viaceré ďaľšíe). Kým ešte v roku 1923, na prvej posmrtnej výstave Skuteckého v Budapešti dobová kritika o obrazoch z hámrov súdila, že "ich realizmus je zastretý dnes už nepochopiteľným pátosom", téma pracujúcich valciarov predurčila tieto diela do záhlavia všetkých novodobých dejinných prehľadov sociálno-kritickej línie našej maľby. Už prvý maliarov monografista Vojtech Tilkovský tvrdil, že "(Skutecký) nemohol pochopiť podstatu spoločenskej situácie, jej triednu podmienenosť a vnútorné rozpory. No jeho umelecká vnímavosť a citový vzťah k robotníkom, ktorých spoznal v dlhom spolužití, ako aj zásadná umelecká poctivosť v znázorňovaní skutočnosti viedli k tomu, že jeho obrazy z hámrov prestali byť iba prejavom maliarskeho záujmu o prostredie, prerástli medze žánrovej maľby a stali sa rozhodným svedectvom, priam kritikou spoločenského poriadku". Ako však priliehavo poznamenal Ladislav Saučin: "predsa nemožno povedať, že by Skutecký spájal svoj realizmus s akoukoľvek socialistickou tendenciou. To preto, že nepozná ani len svätý hnev , zostáva iba v rovine ľudského dotyku s problematikou života robotníkov". Celý tento spor však z dnešného pohľadu vyzerá celkom akademicky. Dôležitejšie sa zdá byť iné: hoci Skutecký pochopil výrazové možnosti nových maliarskych prostriedkov, ani on ich nedokázal alebo nechcel využiť skutočne radikálnym, impresionistickým spôsobom. Estetiku svetla a s tým spojenú nadsadenú farebnosť predvádzal symbolicky. Významovo bola vyprázdnená len v skorších variantoch témy. Postupne ju čoraz viac obaľoval sentimentálnymi, trpiteľskými názvukmi vcítenia sa, sebaprojektovania do úbohosti, beznádeje a bezvýchodiskovosti existencie človeka práce. Viditeľne sa to prejavilo v úprave sujetu: sprvoti aktívny, pracujúci valciar je neskôr spodobovaný vo chvíľach únavy, odpočinku. A práve tieto polohy smútku, melanchólie, rezignovanosti, ovládajúce významovú atmosféru časti Skuteckého obrazov z hámrov, odkazujú jeho neskorú maľbu, na rozdiel od jej počiatkov, živených nezáväzným optimizmom, vcelku jednoznačne do problematiky stredoeurópskej impresívnej maľby.

Zoznam diel autora:

Portrét ženy z profiluPráca sa končí