23. September 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 10 000 Minojské dievča. Okolo 2011. Bronz. drevený podstavec. 62 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 9 200 Modelovanie. 2005. Olej, kombinácia techník na plátne. 122 x 150 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 4 000 Haló, haló, socha. 1997. Mramor, hliníkový podstavec.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 3 800 V ateliéri. 2007. Akryl na plátne. 100 x 105 cm. (88. aukcia súčasného umenia, 27. 10. 2009)
€ 2 058,02 Ten Minutes. 2005. Akryl na plátne. 100 x 90 cm. (64. aukcia súčasného slovenského umenia, 16. 5. 2006)
€ 1 925,25 V sochárskom ateliéri. 2003. Olej na plátne. 150 x 90 cm. (41. mimoriadna aukcia, 23. 9. 2003)
Biografia: Narodil sa 13. 5. 1943 v Bratislave. 1962 - 68 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1970-1984 projekty fontán. 1972-1982 intenzívne sa venuje trikovej, animovanej a hranej filmovej tvorbe. Natočil 20 krátkych filmov (super8-mm) a napísal približne 140 scenárov a námetov k filmu. 1974 ako jediný výtvarník vystúpil zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1975 plastiky v interiéri a exteriéri Zeleného domu, Bratislava (zničené 1990). 1978-1981 aktivity v oblasti performance v úzkom okruhu priateľov (J. Budaj, P. Bartoš, R. Cyprich, Ľ. Laufová, T. Petřivý, I. Kalný, T. Štraus). 1985 projekty Atrium a Ten Minutes (súťaže vypísané časopisom Japan Architecture). 1987 projekt Dix minutes (súťaž Inventer 89 vyhlásená francúzskou vládou). 1986-1994 venuje sa keramickej tvorbe ako dizajnér v štúdiu Art 4, Bratislava. 1989-1990 socha Zenové dievča, bronz a žula, Petržalka, Bratislava (realizácia). 1990 vytvoril Sochu cez telefón, ktorej výrobu zadal len cez telefonický príkaz. 1990-1993 pedagóg na katedre sochárstva VŠVU v Bratislave. Vladimír Havrilla je už dlhé roky kultovou osobnosťou alternatívneho umenia. Jeho tvorba bola a je známa viac zasvätencom, než širšej kultúrnej verejnosti. Slovenská národná galéria usporiadala retrospektívnu výstavu umelca (2006).
Literatúra: Brozman, D.: Čo s krásou. In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 18, s. 8.; Hrabušický, A.: Plastika ako konceptuálne umenie. In: Zborník príspevkov z kolokvia ..Spektíva. VŠVU, Bratislava 1999; Hrabušický, A.: : Vladimír Havrilla. In: 20. storočie. zost. Zora Rusinová. SNG, Bratislava 2001, s. 97-98; Hrabušický, A: Umenie Fantastického Odhmotnenia. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat. SNG, Bratislava 2002; Rusinová, Z. : Vladimír Havrilla. In: Umenie akcie - Action Art 1965–1989. Kat. SNG, Bratislava 2001; Brozman, D.: Medzi sci-fi, slasťou a Zenom. Kat. SNG, Bratislava 2006.
Poradové číslo: | 299 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 5 800 € |
Rok: 2008
Technika: Akryl na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 140 x 200 cm.
Značené: Značené vpravo dole "H 08"
Popis: „Moderné umenie“
reprezentuje poslednú maliarsku tvorbu Vladimíra Havrillu. Podľa dôverného znalca diela umelca, Dušana Brozmana: “ … (jeho) aktivity sú neobyčajne široké – tvorí sochy, objekty, kresbu, maľbu, grafiku, počítačovú grafiku, film, fotografiu, animácie, komiks, píše poviedky. Navzájom prelínajú, ovplyvňujú a vytvárajú celok spájajúci v sebe princípy archaického a súčasného, mužského a ženského. Ich koexistenciu často vyjadrujú vizuálne a textové príbehy rozpovedané v dlhodobých cykloch. Príkladom je Neúspešný let (1967–1987), kde sa v rôznych variáciách objavuje postava vesmírneho či vzdušného stroskotanca – motív ťahajúci sa Havrillovým dielom až po súčasnosť. Od konca 70. rokov pravidelne vznikali kresebné kompozície ako Na konci mesta, Nevidia nás, Pavúčí muž, Kútový a Mimikrí muž alebo žena. Hrdinovia týchto metafyzických komiksov sa niekedy strácajú v spleti labyrintov, splývajú s usporiadaným priestorom a nadobúdajú mimikry architektúry. Prejavuje sa v nich ťažoba obdobia, zároveň ich však odľahčuje poetika pripomínajúca detskú hravosť. V procese tvorby necháva Havrilla voľný priechod svojej fantázii a invenčnosti, používa najrôznejšie materiály a výtvarné prístupy. V tomto období bol jeho umelecký prejav síce zviazaný s tradičnými technikami a médiami, no v spolupráci dával prednosť skôr akčným a konceptuálnym umelcom (Ľubomír Ďurček, Ján Budaj, Peter Bartoš, príležitostne Juraj Mihalík, Peter Eliáš a iní). Vyše desať rokov sa Vladimír Havrilla venoval tvorbe krátkych experimentálnych filmov. Väčšina z nich vznikla v 70. rokoch, za pomoci jeho vlastnej 8mm kamery (Lift, No limit, Lebo veľa hrešila, Bábika a iné). Po oboznámení sa s médiom filmu začal v polovici 90. rokov minulého storočia pracovať s počítačom. Ako prostriedok pre prácu ho zaujal nielen možnosťou modelovať ním figúry, narábať s obrazom a jeho animáciou, ale aj nehmotnosťou vznikajúceho virtuálneho sveta: stlačením na gombík tento svet zmizne, nastane to, čo symbolicky nájdeme v skle, vode, svetle alebo v bielej farbe – absolútnu čistotu… “.
Zoznam diel autora: