Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 85 000 Močaristá krajina. Okolo 1900 - 10. Olej na plátne. 100 x 125 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014) € 85 000 Hmlistá lesná krajina pri rieke. Okolo 1880. Olej, plátno. 70 x 120 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 84 000 Postavy na moste nad potokom . Okolo 1900 - 10. Olej na plátne. 115 x 195 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 71 366,93 Železná brána. Okolo 1900. Olej na plátne. 120 x 200 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003) € 64 000 Barbizonský les. Okolo 1890. Olej na plátne, dublované. 140 x 90 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009) € 64 000 Hlava čavargóša. Okolo 1890. Olej na plátne. 60 x 42 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 62 000 Spútaný (štúdia mužského aktu). 1895-1895. Olej, plátno. 120 x 60 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 61 000 Stromy pri rieke v zime. Okolo 1890-1900. Olej, plátno. 80 x 100 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Popis: „DIEVČA NA LÁVKE (NAD VODOPÁDOM)“ je mimoriadne, galerijné dielo Ladislava Mednyánszkeho. Spojenie figúry a krajinného rámca tu maliar predvádza v absolútnej dokonalosti (aj s príznačným kontrapunktnom červenej šatky dievčaťa) reprezentuje zrelý náhľad na konštrukciu obrazovej kompozície: „.. postavu možno do krajiny umiestniť dvojako. Alebo ju chápeme ako zátišie, alebo ju pretvoríme do podoby maliarskej škvrny. Toto druhé poňatie mi vyhovuje väčšmi a zdá sa mi aj správnejšie aj z umeleckého hľadiska..". Mednyánszkeho panteizmus je iba odleskom dobového kozmopolitného myslenia: človek mu splýva s krajinou, nemá už samostatnú platnosť ani ako ikonický symbol, ale nie je ani národným spresnením a uzemnením, etnickou šifrou výseku prírody. Lokálne sa tak podriaďuje globálnemu, národné všeľudskému. Nová koncepcia Mednyánszkeho krajinomaľby, ktorá "si nekládla za cieľ zložité zámery uzatvorenej kompozičnej koncepcie ideálnej a neskôr romantickej krajiny generačných predchodcov, ale sa uspokojovala fragmentom prírody, detailom, zachytením nálady, farebného, optického dojmu, vyjadrením špecifickosti motívu" korešpondovala s tvorbou Mednyánszkeho najvýznamnejších stredourópskych súčasníkov: maďarských Munkácsyho, Páala, českého Chittusiho, a viedenských Schindlera, Jettela a Ribartza. Teda tej generácie stredoeurópskej maľby, ktorá definitívne prelomila obmedzenia akademickej doktríny v duchu zásad plenérového realizmu. Na rozdiel od nich sa však Mednyánszky v krajinomaľbe rokov deväťdesiatych a najmä v tvorbe na prelome storočí pokúšal posunúť problém plenéru ďalej. Od začiatku osemdesiatych rokov postupne prekonal zväzujúce realistické podanie plenéru v prospech náladovosti intímnej krajiny, ktorá zrkadlila psychický stav maliara, jeho okamžité duševné poryvy a meditatívne rozpoloženie. V knižnej publikácii Csilla Markója a kol: Mednyánszky, Bratislava - Budapest 2007 je publikovaná akvarelová predloha obrazu.
