23. September 2014, 18:00
Literatúra: Italian pictures of the Renaissance. Venetian school, London 1957, II, pp. 152 s. (Francesco), 81 (Giovanni); F. Heinemann, Giovanni Bellini e i belliniani, Venezia 1962, I, pp. 150-160; II, pp. 558-563 (lattrib. Giovannimu, pp. 159 s. a Vincenzo, pp. 157 s, in Paragone, XIV[1963], 167, pp. 71-80); P. Ferraro, Francesco di Simone e Francesco Rizzo da Santa Croce, tesi di laurea, Università di Padova, fac. di lettere, a. a. 1972-73, passim (pp. 177 s., 335 ss. Vincenzo); B. Della Chiesa, I pittori da Santa Croce: Francesco di Simone e Francesco Rizzo di Bernardo, in I pittori bergamaschi dal XIII al XIX secolo. Il Cinquecento, Bergamo 1975, I, pp. 489-495, 498-501, 508-519 ( Francesco); B. Della Chiesa-E. Baccheschi, I pittori da Santa Croce: Vincenzo di Bernardo.., ibid., II, ibid. 1976, pp. 3 s., 28 (Giovanni, Vincenzo)
Poradové číslo: | 182 |
Vyvolávacia cena: | 39 000 € |
Konečná cena: | 39 000 € |
Rok: Po 1516
Technika: Olej na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 73 x 98 cm.
Značené: Neznačené
Popis: „Sacra conversazione“
patrí medzi najhodnotnejšie diela zo zbierky Ernesta Zmetáka a je vzácnym dokladom renesančného umenia Apeninského poloostrova. Umenie Itálie 15.-16. storočia sa rozvíjalo predovšetkým v dvoch centrách. Vo Forencii, ktorá prevzala tradíciu „disegno“ a sústreďovala sa na ostré kontúry a exaktnosť zobrazených výjavov a v Benátkach, ktorých geografické danosti predurčili tamojšie umenie k väčšej uvoľnenosti a fantasknejšiemu koloritu. Napriek tomu však ani benátske maliarstvo nemožno považovať v kontexte doby za meditatívnu a kontemplatívnu činnosť. Išlo skôr o tvrdý konkurenčný boj umeleckých cechov a dielní, združujúcich sa okolo majstrov. Z tohto prostredia vzišiel aj maliar sakrálnych námetov Fracesco di Bernardo de’ Vecchi, v dejinách umenia známy skôr pod pseudonymom Rizzo da Santacroce (Franciscus Rizus). Údaje o ňom sú kusé, no vo svetových zbierkach diel starých majstrov sa zachovalo pomerne veľa jeho prác. Rovnako sa s jeho dielami stretneme aj v miestach jeho pôsobenia, predovšetkým v Bergame a v Benátkach, kde sa usadil so svojím otcom Bernardom v roku 1505. Výskum na prelome 19. a 20. storočia dokázal aj existenciu ďalšieho člena rodiny, Francescovho brata Vincenza (+ 1531/32), ktorého diela však nie sú známe, pravdepodobne pracoval v bratovej dielni. Skutočnosť, že Rizzo da Santacroce netvoril sám potvrdzuje aj kolísavosť výtvarnej úrovne diel, ktoré sú mu pripisované a ktoré sa sporadicky vynoria na svetových aukciách. Rizzo da Santacroce bol žiakom Francesca di Simone, no predovšetkým Giovanniho Belliniho, od ktorého si osvojil charakteristický spôsob komponovania a isté ikonografické typy (Sacra Conversazione, Tróniaca Madona), na ktoré sa neskôr špecializoval. To, že Rizzo da Santacroce bol prakticky do začiatku 20. storočia neznámym autorom, spôsobilo, že jeho diela boli v priebehu 18. a 19. storočia zneužité obchodníkmi s umením a podpísané Belliniho menom. Až podstatne neskôr sa zistilo, že niektoré diela v Ermitáži, galériách v Benátkach, Padove i v Spojenných štátoch amerických, sú dielami autora nášho predkladaného obrazu. Aj vzhľadom na tieto zistenia a lepšie poznanie jeho tvorby môžeme konštatovať, že dosková maľba zo Zmetákovej zbierky patrí medzi kvalitnejšie práce tohto umelca. Od Belliniho prevzatá kompozičná schéma v strede tróniacej Madony s malým Ježiškom na lone, obklopená svätými tu však postráda priestor, ktorý Francescov majster na svojich dielach figúram ponecháva. Postavy na obraze takmer úplne zakrývajú krajinné pozadie, ktoré na iných maľbách, spracováva Rizzo da Santacroce detailnejšie, v niektorých prípadoch i s architektonickou kulisou. Jemné ťahy, hlboko preduchovnelé výrazy Márie i komparzných svätcov a celkový kontemplatívny charakter diela odkazujú ku kontaktom s ďalším veľkým majstrom benátskej maľby, k Jacopovi Negrettimu zv. Palma il Vecchio. Dokazuje to ladná modelácia a plnšie tvary či naklonenie svätice smerom k Márii, podobne, ako to vidíme na mnohých Vecchiových dielach. I keď archívne nemožno ich kontakty doložiť, je viac než isté, že o sebe vedeli, keďže obaja pôsobili v Bergame i v Benátkach.
Dielo pochádza priamo z pozostalosti Ernesta Zmetáka. Vyst.: Posledný klasik Ernest Zmeták umelec a zberateľ v SNG v Bratislave (marec - jún 2011). Publik.: Galéria umenia Nové Zámky 1986, foto 17: ako benátsky majster. Abelovský, Bajcurová, Barczi: Posledný klasik Ernest Zmeták umelec a zberateľ.Bratislava SNG.2011, str.146,170, ako neznámy benátsky maliar.
Zoznam diel autora: