Biografia: Edita Spannerová sa narodila 7. 6. 1919 v Prešove. Jej prvé kroky usmerňoval občasnými korekciami Aurel Ballo. V rokoch 1934-38 navštevovala Umelecko-priemyselnú školu v Budapešti, po návrate do Prešova sa zoznamuje s olejomaľbou v ateliéri Mikuláša Jordána. V r. 1941-43 opäť v Budapešti na Umelecko-priemyselnej škole navštevuje garfické oddelenie a súkromnú školu K. Koffána. V roku l946 sa vydala za kolegu Júliusa Nemčíka. V roku 1954 sa presťahovali z Košíc do Bratislavy, kde 24.11.1990 zomrela. Patrí nesporne k výrazným osobnostiam slovenského maliarstva 20.storočia. Jej dielo sa vyznačuje osobitým formovým, výrazovým a obsahovým naplnením, osobitým poetizujúcim videním reálneho sveta. Nachádzame v ňom celé epické deje, i epigramy životných, citových skúseností vo významovo filozofickom zmysle. Bez patetických gest i bez sentimentality, v úspornej skratke obsiahne celý život ženy či ľudstva v jeho rozporuplnosti a pomocou jednoduchého symbolu, náznaku či metafory vyjadruje dilemu ľudského šťastia, zmyslu života a jeho naplnenia. Ako viacerí odborníci, ktorí sa venovali Spannerovej tvorbe v rôznych etapách jej vývoja, konštatovali, už v 40-tych rokoch bola jednou z mála žien schopných vo vtedajšej situácii vyjsť s vlastným výtvarným programom (Ľ.Peterajová) a už vtedy aj v kontexte poetizujúcich, surrealistických a lyrizujúcich tendencií, v kontexte poeticko-literárnych metafor má jej tvorba znaky svojskej a osobitej slohovosti. Často sa tiež pripomínajú ako prvotné opory jej slohu talianski stredovekí primitivisti, Botticelli, českí moderní poetisti - Procházka, Zrzavý, Kremlička, ale aj jedna etapa tvorby jej manžela. Možno však konštatovať, že si veľmi skoro vytvorila svojskú, spannerovskú štylizáciu, ktorá má imaginatívne kontexty a vyznenie.. (Marta Hrebíčková)

SPANNEROVÁ EDITA (1919 - 1990)