Víťazný sprievod rodu Hunyadiovcov

Rok: 1857

Proveniencia: zbierka Ernesta Zmetáka.

Technika: Olej na kovovej platni

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 84,5 cm

Značené: Neznačené

Popis:

Publikované: Ján Abelovský – Katarína Bajcurová – Július Barczi: Posledný klasik Ernest Zmeták – umelec a zberateľ. Bratislava: SNG, 2011, s. 176 – 177.Vystavené: Posledný klasik Ernest Zmeták – umelec a zberateľ, SNG, 2011. Dnes už máme čím ďalej tým viac možností uvádzať pri dielach v našich katalógoch provenienciu, teda pôvod predkladaného diela. Nemalú zásluhu na tom má, aj keď sprostredkovane, Ernest Zmeták, ktorý sa ako jeden z mála slovenských zberateľov svojou zbierkou pýšil a veľkoryso ju venoval štátu. Zmetákova zbierka sa tak stala synonymom kvality a dobrého pôvodu. Predkladané romantické dielo z uhorských dejín malo v Zmetákovej zbierke celkom významné miesto. Okrem toho, že umelec ho mal zavesené nad telefónnym stolíkom, pri ktorom sa často zdržiaval, ide aj o prácu odzrkadľujúcu Zmetákove východiská ako zberateľa: prirodzené chápanie spoločných stredoeurópskych dejín ako základ prijatia vzájomných príbuzností i odlišností, no predovšetkým pozitívny vzťah k minulosti. Víťazný sprievod rodu Hunyadiovcov možno považovať za jediný známy vlastnoručne maľovaný obraz Bélu Vizkeletyho, ktorého tvorbu dnes poznáme len z litografií a kresieb v náčrtníkoch v zbierke Maďarskej národnej galérie (nachádza sa medzi nimi aj prípravná skica k ponúkanému obrazu). Historická maľba má v uhorských dejinách hlbokú tradíciu siahajúcu až k barokovým sakrálnym dielam, ktorých objednávatelia kládli dôraz na zobrazovanie národných svätcov a kráľov. Dejiny štátu sa stali obľúbeným „žánrom“ nielen maliarstva a rozmáhajúcich sa reprodukčných techník, ale aj literárnych diel. Práve tie neraz slúžili ako inšpirácia k výtvarnému stvárneniu. Predkladaná olejomaľba je však výnimkou, ktorej sujet nebol daný literárnou predlohou, dokonca ani skutočnou historickou udalosťou. Obraz vznikol na objednávku ako prvá zo štyroch kompozícií (ďalšie tri boli Kráľ Matej spravodlivý, Príchod poľského kráľa Istvána Bátoriho do Krakova, Hrdinské obránenie Jágerského hradu) určených pre časopis Napkelet, vydávaný známym spisovateľom, novinárom a vydavateľom Imrem Vahotom (1820 – 1879). Týmto dielom 19. storočie oslávilo veľké víťazstvo vojsk Jánosa Hunyadiho a jeho švagra Mihálya Szilágyiho nad Turkami z 22. júna 1456, vďaka ktorému bol postup Turkov aspoň na čas zastavený. Radosť a nadšenie však neprežívalo len Uhorsko, ale aj okolitý svet, čoho dôkazom je bula pápeža Kalixta III. z 29. júna 1456, nariaďujúca na počesť tohto víťazstva zvonenie o dvanástej vo všetkých kostoloch na svete. Dovtedy sa zvonilo napoludnie iba v piatok, v deň Kristovho umučenia. Porážka Turkov bola prijatá priam euforicky a v podobnom duchu jej oslavu triumfálnym sprievodom namaľoval aj Vizkelety, ktorého olej do podoby litografie spracoval známy rytec Franz Kollarz (1829 – 1894). Litografiu vydali vo viedenskej tlačiarni Reiffenstein und Rösch a hneď po jej uverejnení sa Víťazný sprievod stal mimoriadne obľúbeným, čo podnikavý Vahot využil na vyhlásenie básnickej súťaže na „ospievanie“ výjavu. Napriek tomu, že mladého Vizkeletyho v súdobej tlači spomínali ako najnádejnejšieho maliara histórie, kritika jeho dielo, ktoré svojou popularitou zatienilo všetky jeho ostatné práce, neprijala jednoznačne. Spisovateľ a archivár József Székely (1825 – 1895) v liste adresovanom Vahotovi maliarovi paradoxne vyčítal historickú nepresnosť, napríklad že sv. Ján Kapistránsky zobrazený v centre kompozície nikdy nebol na hrade Vajdahunyad (Nebojsa, Rumunsko), a „požadoval väčšiu vernosť v podobizniach členov rodu Hunyadiovcov“. Ostatná požiadavka vyznieva v zrkadle našich dnešných poznatkov o ikonografii Hunyadiovcov úsmevne, keďže ich „verné“ podobizne sa nezachovali a tie predlohy, ktoré maliar použil, boli o niekoľko rokov neskôr spochybnené. Vizkelety vychádzal z obrázkov z korpusu Józsefa Telekiho A Hunyadiak kora Magyarországon (Uhorsko za Hunyadiovcov) a diel nachádzajúcich sa v súkromných zbierkach. Podobu Jánosa Hunyadiho cválajúceho v zlatej zbroji prevzal z jeho údajného portrétu v zbierke Antala Vigyázóa a jeho manželku Erzsébet Szilágyi, odetú v uhorskom slávnostnom odeve (díszmagyar) a vítajúcu hrdinov s malým synom, budúcim kráľom Matejom, namaľoval podľa obrazu z andrássyovskej zbierky z hradu Krásna Hôrka. Na hrade Krásna Hôrka sa však v skutočnosti nachádzal obraz sv. Osvalda, anglosaského kráľa a mučeníka, od významného benátskeho maliara Jacopa Barbariho. V roku 1846 navštívil Krásnu Hôrku historik Ferenc Pulszky (1814 – 1897), ktorý svätca omylom identifikoval ako matku kráľa Mateja Korvína. Napriek tomu, že svoje pochybenie v roku 1882 uviedol na správnu mieru, rozšírilo sa množstvo rytín a reprodukcií, ktoré Erzsébet predstavujú ako sv. Osvalda. Vizkeletyho dielo je vďaka popularite v čase svojho vzniku i vďaka uplatnenej autorovej fantázii a historickým omylom, ktoré sú dobrým príkladom vývoja v poznávaní dejín, vzácnym dokladom kultúry 19. storočia.JB

Zoznam diel autora:

Víťazný sprievod rodu Hunyadiovcov