29. November 2005
Biografia: Martin Benka sa narodil 21.9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28.6.1971 v Malackách. 1903-1906 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-1909 maliarsky tovariš Vo viedni, kde 1908-1909 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-1913 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-1914 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do roku 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-1918 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. V roku 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením". Z literatúry: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
Poradové číslo: | 77 |
Vyvolávacia cena: | 7 967 € |
Konečná cena: | 12 116 € |
Rok: okolo 1925-28
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 55 x 46 cm
Značené: vpravo dole „M. Benka“
Popis: Olejomaľba Martina Benku „Na horskej lúke“ je vzácnym príkladom prechodného obodobia dvadsiatych rokov. V mnohom poukazuje ešte na predpervratovú maľbu (traktácia kvetov v prvom pláne), ale zároveń predpovedá prvé vzopätie k monumentalizačno-heroizačnej obrazovej koncepcii. Z jeho spomienok sa dozvedáme, ako ho už počas prvej oravskej cesty fascinovala veľkoleposť Vysokých Tatier. Benkovej maliarskej ctižiadosti však táto téma nevyhovovala -- chýbal mu v nej človek, poľudšťujúca stopa jeho prirodzenej, všednodennej a nie len turistickej prítomnosti. Podľa Mila Urbana sa "neťahal sa do hluchého pásma kosodreviny, medzi holé skaly. Nedobýval nebesia. Zostal len kdesi pod hoľami, pri ornej pôde, pri lúkach, rúbaniskách a hľadal -- ľudí." Takúto erbovú krajinu pre svoje maliarstvo našiel až v lete roku 1920, počas cesty na Oravu, Spiš a Liptov, v osobitom tvarovom rytme kulisovito sa vynárajúcich opách vrchov a pod nimi poskladaných úzkych pásov políčok. Maliarsky ho vybrúsil do stále opakovanej typológie výrazne zjednodušenej, rovnako anonymnej ako všeoznačujúcej horskej krajiny. Za východiskový bod Benkovho hľadania obrazovej zostavy "slovenského" sa všeobecne považuje dielo "Na rieke Orave" z roku 1920. Predpovedá najšťastnejšie obdobie maliarovej tvorby rokov 1921--1927, v ktorom Benka zavŕšil pre naše maliarstvo záväzný spôsob dispozície "slovenský človek a jeho svet". Jej štýlovú povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch".
Zoznam diel autora: