Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY KRESBOVÝCH DIEL F. KUPKU NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
64 500,- EUR Kovoví svadobčania. 1927 - 29. Pastel na papieri. 46 x 34 cm. Bailly Pommery 2004
40 000,- EUR Moderné časy. 1928. Akvarel na papieri. 30 x 20 cm. Bailly Pommery 2004
38 292,- EUR Žltý obchod. 1909-11. Pero, tuš na papieri. 34 x 25 cm. Praha 2003
32 000,- EUR Symbolická kompozícia. 1911. Gvaš na papieri. 61 x 46 cm. Paríž 2003
22 500,- EUR Geometrická kompozícia. 1935-1937. Akvarel, gvaš na papieri. 34 x 24. Bailly Pommery 2004
50 000,- EUR Overtúra. 1919-20. Pastel na papieri. 36 x 33 cm. Bailly Pommery 2004
22 500,- EUR Kontrasty X. 1947. Akvarel na papieri. 32 x 30 cm. Londýn 2004
20 531,- EUR Bez názvu. 1911-12. Gvaš na papieri. 30 x 32 cm. Londýn 2003
20 000,- EUR Bábkové divadlo. 1901. Akvarel na papieri. 42 x 37 cm. Paríž 2004
19 655,- EUR Trégastel. 1920. Akvarel na papieri. 22 x 29 cm. Londýn 2004
18 040,- EUR Portrét dámy. Pero, tuš na papieri. 44 x 49 cm. Londýn 2004
Najvyššia dosiahnutá cena za kresbové dielo F. Kupku bola v rokoch 1994-2004 90 498,- EUR, 90% Kupkových kresieb bolo predaných za menej ako 19 832,- EUR, 50% kresieb bolo predaných za menej ako 3 986,- EUR.

Biografia: František Kupka (pseud. Paul Regnard) sa narodil 23. 9. 1871 v Opočne, zomrel 21. 6. 1957 v Puteaux pri Paríži. Učil sa najprv za sedlára, 1881-91 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe historickú a náboženskú maľbu u F. Sequensa, 1891-92 na viedenskej Akadémii bol žiakom A. Eisenmengera. 1895 odišiel do Francúzska, kde dosť nepravidelne navštevoval Akadémiu krásnych umení a Akadémiu Julian. Neustále udržiaval styky s Prahou, kde Volné smery uverejňovali reprodukcie jeho diel. Na Svetovej výstave v St. Louis získal zlatú medailu. 1910 bol menovaný členom Českej akadémie vied a umení, 1913 je v USA považovaný za vedúcu osobnosť orfizmu. V prvej svetovej vojne vstúpil do odboja a bojoval na Somme, po zranení organizoval čs. légie. Vojna prerušila vzostup publicity jeho diela, napriek tomu výstava v parížskej Galerie de la Boétie (1947) bola úspešná a obnovila širšie povedomie Kupkovho diela, o ktoré Praha nejavila záujem. Počas druhej svetovej vojny unikol gestapu a obnovil styky s Prahou, ale po opätovnom nedocenení jeho diela sa vzdal myšlienky dožiť v Čechách. Kupkovo dielo však bolo docenené v celej šírke a zaradené
do dejinného kontextu až posmrtnou výstavou v Múzeu moderného umenia v Paríži (1958). Kupka otvoril modernému umeniu nové obzory a priradil sa k významným priekopníkom nefiguratívnej maľby ako napr. Delaunaymu, Picabiovi, Kandinskému, Malevičovi a Mondrianovi.

Literatúra: Kupka, F.: Tvoření v umění výtvarném. Praha 1923; Siblík, F.: František Kupka. Musaion 8, 1928; Seuphor, M.: L' art abstrait. Paris 1949; Raynal, M.: Moderne Malerei. Laussane 1959; Haftmann, W.: Malerei in 20. Jahrhundert. Mníchov 1962; Vachtová, L.: František Kupka. Praha 1968.

FRANTIŠEK KUPKA (1871 - 1957)