Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 105 040,- Zasnežená krajina. Okolo 1905-10. Olej na plátne. 129 x 162 cm. Budapešť 2007 € 98 280,- Nekonečno. 1900. Olej na plátne. 132 x 199 cm. Budapešť 2008 € 83 820,- Mostík v lese. Olej na plátne. 120 x 72 cm. Budapešť 2008 € 82 680,- Na okraji mesta. 1900-03. Olej na plátne. 126 x 187 cm. Budapešť 2014 € 78 660,- Bitka pri moste. Olej na plátne. 131 x 201 cm. Budapešť 2002
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený certifikát Nagyházi galérie v Budapešti zo dňa 16. 12. 2012 a posudok Endre Aszalosa, kurátora Maďarskej národnej galérie zo dňa 13. 12. 2007.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 90 x 165 cm
Značené: Značené vľavo dole "Mednyánszky"
Popis:
„Riečna krajina“ je veľkoryso komponovaným dokladom štýlovej zmeny neskorej maľby Ladislava Mednyánszkeho. Kolorizmus podriadený významovo jednoznačným monochrómiám hnedých a okrových farieb, prirodzené rozptýlené svetlo nahradzované reflektorickými, zároveň znejasňujúcimi i vysvetľujúcimi snopmi blúdiacich svetelných lúčov. Hlavne však kresbová osnova štetcového rukopisu reagovala na dramatizujúce zámery maliara. Stala sa čoraz skicovitejšou, expresívnejšou, len stručne opisujúcou znakovo nasýtené, vecné i figurálne komponenty obrazovej scény. Zvútornenie významov bolo celkom logicky zhodné s číro maliarskymi postupmi, ich artikuláciou v duchu vangoghovského protoexpresionizmu. Prejavilo sa najmä dominanciou základného farebného tónu, určujúceho duchovnú atmosféru obrazu, ale najmä dynamicky vystupňovaným "kreslením" farbou. To všetko sa v rovine významu spojilo do magického ozvláštňovania, symbolického nasycovania z reality vytrhnutého, pôvodne celkom triviálneho žánrového námetu. Bol to aj výraz reagencie na stredoeurópsky "duch doby" s protirečivým prepájaním národného a nadnárodného, romantiky sebauvedomovania sa novodobých národov a individualistického artizmu, prísne racionálneho myslenia i dekadentného mysticizmu. Skrátka, myšlienkovej atmosféry v ktorej môžu súznieť také protikladné fenomény, akými boli snové a kontemplatívne postupy podoprené recepciou diela A. Schopenhauera, tendencie realizmu a naturalizmu odkazujúce ku Comtovmu a Tainovmu pozitivizmu, spolu so spiritualizmom životného názoru L. N. Tolstého a diela F. M. Dostojovského, či... filozofia pudu, emócie a činu Friedricha Nietzscheho.
