20. Marec 2007
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. KOLLÁRA NA AUKCIÁCH SOGY:
150 000,- Sk Trh v Banskej Štiavnici. Okolo 1930. Olej na plátne. 50 x 60 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
84 000,- Sk Trh v Banskej Štiavnici. Okolo 1935. Olej na plátne. 50 x 60 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
60 000,- Sk Na trhu v Banskej Štiavnici. Okolo 1930. Olej na plátne. 60 x 50 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
52 000,- Sk Pohľad na Štiavnicu. 1965. Olej na lepenke. 60 x 68 cm. (5. jarná aukcia, 17. 3. 1998)
Biografia: Jozef Kollár sa narodil 8. 3. 1899 v Banskej Štiavnici, zomrel 21. 10. 1982 v Banskej Štiavnici. 1914-18 vojak na rakúsko-uhorskej armády na rumunskom a talianskom fronte. Od 1919 študoval na súkromnej škole E. Halásza-Hradila v Košiciach, 1920-21 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Knier), 1922-29 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Rudnay). 1931 bol na študijnom pobyte v Taliansku. Od 1931 žil a tvoril v Banskej Štiavnici. 1935-36 pôsobil v Alexyho maliarskej kolónii v Piešťanoch. Samostatne vystavoval v Košiciach (1931), Nových Zámkoch (1932, s Alexym, Bazovským a Palugyayom), Topoľčanoch (1932, s Alexym, Bazovským a Palugyayom), Košiciach (1933, s Alexym, Bazovským, Palugyayom a Žamborom), Bratislave (1936, 1939, 1942 s J.Ilečkom, 1944, 1968), Prahe (1937). Súborné výstavy mal v galériách a múzeách v Banskej Bystrici (1965), Banskej Štiavnici (1965), Liptovskom Mikuláši (1966), Martine (1967), Nitre (1968), Banskej Štiavnici (1969, 1979, 1983), Banskej Bystrici (1973) a v Bratislave (1973, 1979). Z literatúry: Vaculík, K.: Jozef Kollár. Bratislava 1970; Petránsky, Ľ.: Jozef Kollár. Bratislava 1978.
Poradové číslo: | 11 |
Vyvolávacia cena: | 830 € |
Konečná cena: | 1 427 € |
Rok: okolo 1940
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 81 x 70 cm
Značené: vpravo dole „J.Kollár“
Popis: „Kyticu“ možno považovať za typické, nesporne galerijné dielo Jozefa Kollára z jeho najlepšieho tvorivého obdobia. Okrem banskoštiavnických krajín maľoval totiž hlavne výjavy z miestnych trhov a jarmokov. Jeho hýrivo štylizované ľudové scény však zostávali vždy len v polohe bezprostredného maliarskeho postrehu, bez inak obvyklej dekorativizujúcej štylistiky. Rozhodujúcim okamihom jeho maliarskeho vývinu bolo účinkovanie v piešťanskej maliarskej kolónii (1935-1936). Vo vzájomnom ovplyvnení s Alexym a Palugyayom tu objavuje erbový, skryto symbolický, panteistický motív topoľov pretínajúcich horizont považskej krajiny. Obchodné renomé Jozefa Kollára sa v súčastnosti ustálilo na umelecko-historickom názore klasifikujúcom tvorbu maliara ako jeden z významných príkladov senzuálneho prúdu našej medzivojnovej maľby (Gwerk, Palugyay, Koreszka, Flache, Ruttkay-Nedecký a ďalší). Táto línia našej medzivojnovej moderny nachádzala svoje východiská v internacionálnom umení secesie a symbolizmu, ktoré obohacovala kultivovaným civilizmom najmä v krajinomaľbe, ale aj vo figurálnom žánri. Jozef Kollár sa od počiatku profiloval ako jeden z pokračovateľov svojho prvého učiteľa, košického Elemíra Halásza-Hradila. Neskôr na neho vplývala mníchovská maľba rozhrania storočí i koncept budapeštianskeho profesora Júliusa Rudnaya.
Zoznam diel autora: