Aj napriek tomu, že chod života a spoločnosti výrazne určovali čísla (alebo možno práve preto), oveľa vypuklejšie sa začala prehlbovať takmer až priepasť medzi jednou časťou „pracujúcej“ väčšiny a „nepracujúcim“ umeleckým svetom. Sama som počula viacero vyhrotených názorov na (ne)prínos umelcov či pracovníkov kreatívneho priemyslu pre spoločnosť a ich nevyhnutné a čo najrýchlejšie začlenenie do výrobného procesu (ergo dokladať tovar alebo za pokladňu). Ťažko sa niekedy vysvetľuje, že nie všetko je len o peniazoch a zisku. Že umelecké diela primárne nevznikajú (resp. by nemali vznikať) s úmyslom ich speňaženia či predaja. Že kreativita, sloboda a možnosť tvoriť je niečo, čo sa nedá merať vynaloženým časom, peniazmi, ale ani paušálnymi osobo-hodinami. A že pod pojmom kreatívny priemysel, resp. kultúrna ekonomika si nemáme predstavovať len „geniálnych“ autorov sediacich celé dni pri pohári absintu, ale aj fungujúce firmy a podnikajúcich jednotlivcov, ktorí zabezpečujú chod umeleckej prevádzky.

Lets Get Digital

Prvotný šok, ktorý sme všetci v marci 2020 museli spracovať v osobnej, ale aj v pracovnej rovine, sa v oblasti trhu s umením relatívne rýchlo prejavil konsolidáciou pomerov. Vytriezvenie a potreba fungovať, síce oklieštene, ale predsa s istou vidinou perspektívy, priniesli jediné riešenie – okamžitý presun do digitálneho priestoru. Bezkontaktnosť doby nás veľmi rýchlo prinútila inak pristupovať k organizácii práce, museli sme zmeniť zaužívané postupy a tí, čo nemali rozbehnutý proces digitalizácie, resp. funkčné stránky vhodné aj na predaj, museli do ich vývoja rýchlo investovať. Preklopenie do online priestoru v konečnom dôsledku prinieslo úplne nové možnosti prezentácie a obchodovania diel pre predávajúcich, ale rovnako aj pre kupujúcich. Aukčné domy a galeristi začali takmer okamžite pripravovať virtuálne prehliadky, viewing rooms, hybridné online aukcie (Christie‘s začiatkom júna 2020 zorganizovala „štafetovú“ aukciu ONE, ktorá sa konala medzi Hongkongom, Parížom, Londýnom a New Yorkom), live eventy, prednášky, podcasty, streamy...

Svetový obchod s umením bol vo všeobecnosti dlhodobo vnímaný ako elitársky a mimoriadne výberový. Až pandémia v istom zmysle „zdemokratizovala“ určité procesy, umožnila spolupráce na úrovniach, ktoré predtým neboli možné, ukázala, že sa dajú robiť veci, ktoré predtým boli doslova nepredstaviteľné. Vznikli prvé bezprecedentné medzigalerijné spolupráce, kľúčoví hráči ponúkli menším, teda ohrozenejším galériám a veľtrhom možnosť vystavovať a predávať cez ich online platformy. Prirodzene, spočiatku došlo k výraznému poklesu obratov (celosvetovo okolo 30 %), čoskoro však začali padať prvé svetové rekordy v online predajoch vizuálneho umenia a tento biznis si začal nachádzať svoj nový modus operandi.

Priemysel, ktorý bol desaťročia postavený na osobných vzťahoch a stykoch, okázalých eventoch a veľkolepých podujatiach pre vybraných VIP, ostal uzavretý, no paradoxne sa virtuálne otvoril ešte väčšej skupine záujemcov. Rozhodujúcu úlohu zohral vstup celkom novej skupiny tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí dovtedy nijakým spôsobom do obchodu s umením nezasahovali. Online predaj sa ukázal ako oveľa prístupnejší a transparentnejší, de facto umožnil bez problémov nakupovať ľudom, ktorí by sa sami (nevedno prečo) neodvážili vstúpiť do kamennej galérie alebo posh aukčnej spoločnosti. Dôležitým faktorom, ktorý zásadne ovplyvnil ich rozhodovanie, bola vôľa nakupovať výtvarné dielo len podľa obrázku na obrazovke – bez priameho kontaktu s ním. Staršie generácie zberateľov nenakupovali bez priamej obhliadky, len vo výnimočných prípadoch, zriedkavo, takmer nikdy... Predaj cez internet však pomohol nielen zmeniť zaužívané postupy, ale zjednodušil aj logistiku. V mnohých ohľadoch došlo k zníženiu nákladov, a to nielen finančných: šetrí sa na reklame, marketingu či na výstavných priestoroch, transporte, poistení. Práve podpore nových kupujúcich chcú veľké medzinárodné spoločnosti venovať v najbližšej dobe svoju osobitú pozornosť. Veď obraty v online priestore celosvetovo narástli viac ako o 900 %; z 2 % všetkých predajov v roku 2019 na viac než 50 % v roku 2020.

Prežili sme všetci

V domácom prostredí pandémiu zvládli všetky relevantné obchodné subjekty, aukčné domy a súkromné galérie, ktoré na trhu s umením pôsobili. Navyše, vzniklo viacero nových komerčných iniciatív, za všetky treba spomenúť aukčný dom Groma, ale aj spoločnosť Artisan, sídliacu dnes v priestoroch, v ktorých takmer dvadsať rokov fungovala Aukčná spoločnosť SOGA. Všetci pôvodní trhoví hráči naďalej rozvíjajú svoju činnosť, samozrejme prednostne v online priestore; jediným domácim prekvapením je napokon asi iba rozštiepanie pôvodného tímu SOGY na dva samostatné subjekty, pričom jednému ostalo meno a druhému lukratívne priestory.

Podľa počtu online aukcií, ktoré sa u nás každý mesiac či skôr týždeň konajú, je zrejmé, že umenie sa počas pandémie neprestalo predávať, naopak… Bolo by zaujímavé vidieť čísla pred a po pandémii a vedieť porovnať nielen objemy predajov, ale napríklad aj dominujúce cenové kategórie. Ukazuje sa, že v nestabilných časoch, keď sa aj konzervatívne investičné produkty ocitajú v červených číslach, vníma mnoho ľudí umelecké dielo ako alternatívnu, no validnú formu uloženia financií. Zdá sa, že záujemci o kúpu si uvedomili, že hromadenie hotovosti dnes neprináša zvláštne výhody. Je to pravdepodobne aj obava z rastu inflácie (koľkokoľvek máte, z mesiaca na mesiac si môžete kúpiť menej), čo ich opakovane privádza k nadobúdaniu umeleckých diel. Navyše, kúpa diela súčasného autora je dnes vnímaná aj ako prejav spoločenskej zodpovednosti. Konkrétnu finančnú, ale aj morálnu pomoc pre začínajúce talenty, ale aj zavedených umelcov, ktorí sa ocitli v neistej finančnej situácii, dnes poskytujú nielen jednotlivci, ale už aj nové firmy, vedené zväčša nastupujúcou podnikateľskou generáciou. Zhostenie sa úlohy „elít“, zodpovedné nakladanie s financiami (hrozba ich straty), ale aj uvedomenie si vlastnej „zvýhodnenej“ pozície sú potrebnou reakciou, ktorú (v konsolidovanej spoločnosti, tridsať rokov po prevrate) konečne reálne vidíme.

DDD (death, debt, divorce)

Ak sa spočiatku očakávalo, že na domáci trh sa vrátia diela, ktoré oživia jeho predpandemickú stagnáciu, realita ukázala pravý opak. V ponuke sa neobjavili nové, trhovo „čerstvé“ obrazy, ale ani tie, ktoré boli v minulých rokoch zakúpené. Ukázalo sa, že krízová situácia neprinútila majiteľov predávať. Je skôr cítiť zvýšený záujem o kúpu, aj keď prednostne v stredných a nižších cenových reláciách, čím nevznikal priestor pre mimoriadne predaje a rekordy. Prirodzene, údaje o private sales nie sú verejne dostupné, z výsledkov online aukcií sa môžeme len domnievať, že v roku 2020 to bolo skôr o kvantite; že sa síce zvýšil počet predaných diel, ale záujem bol skôr o menšie formáty bežnej kvality. Napriek istému počiatočnému spomaleniu a aktuálne nižšej likvidite je miestny trh s umením stále živý. Dokonca môžeme povedať, že mu kríza po dlhom čase priniesla nové podnetné impulzy.

V našom prostredí opakovane hovoríme o konzervatívnom prístupe k výberu diel, ako aj o zdržanlivejšom narábaní s financiami, preto je pozitívne, že cítiť v obchode s umením novú krv. Aj keď sme zaznamenali relatívne masívny prísun nových záujemcov o kúpu, ich vstup na scénu je skôr opatrný: nedejú sa žiadne ostentatívne nákupy ako v 90. rokoch 20. storočia, v online priestore je to navyše aj ťažko uskutočniteľné, aj keď musíme spomenúť aukciu diel Jozefa Sušienku (máj 2021), kde sme sa na slovenské pomery stretli asi prvýkrát s nečakane odhodlaným a namotivovaným zberateľom, ktorý sa postaral o dramatické súboje pri každom jednom z ponúkaných diel. Súvisí to pravdepodobne s formátom špecializovaných online aukcií, ktoré SOGA v priebehu uplynulého roku pripravila (okrem Jozefa Sušienku to boli samostatné kolekcie diel Ľudovíta Fullu, Vladimíra Kompánka, Vojtecha a Gejzu Angyalovcov, Juraja Meliša, Márie Medveckej a i.). Ucelená ponuka diel jedného autora je oživením aukčného života aj pre obchodníkov (pozri aj ponuka Martina Benku v Darte). Kratší časový interval bez špeciálnych dodatočných nákladov dokáže zaujať konkrétny typ zberateľov, ktorí vedia promptne reagovať a aj vysoko dražiť. Potvrdzuje to viacero rekordov, dosiahnutých práve na týchto miniaukciách.

Home Sweet Home (všade dobre, doma najlepšie)

Iným, celkom logickým dôvodom pre zvýšený záujem o kúpu umeleckých diel je fakt, že väčšina z nás začala vo vlastných domovoch tráviť oveľa viac času. Vznikol tak priestor na vylepšovanie – zdobenie, zútulňovanie či „len“ robenie si radosti. Tento trend opäť nezahŕňa nákupy v desiatkach tisícov eur, ide skôr o akvizície menšieho finančného rozsahu. Ich objem je však konštantný a nie zanedbateľný. Tento trend je badateľný celosvetovo, naprieč kontinentami. V našom priestore je možno popri vynútených home officoch aj nepriamym dozvukom šialenstva okolo aktivít združenia Čierne diery, ktoré do obchodu s umením, ešte pred pandémiou, presmerovali celkom novú skupinu záujemcov.

Historicky bol predaj umenia vždy úzko naviazaný na trh s nehnuteľnosťami. Ten v súčasnosti nielen na Slovensku mimoriadne expanduje. Okrem klasických nehnuteľností je obrovský dopyt po víkendových chatách a chalupách či letných domoch. Samozrejme, s kúpou príbytku prichádza aj príležitosť kúpy umeleckých diel. Je pozitívne vidieť, že veľa mladých ľudí radšej podporí lokálneho umelca, alebo si kúpi drobnosť na papieri, ako by si doma zavesili štandardizovaný plagát či dekoratívny gýč. V tejto oblasti bezpochyby došlo k zmene prístupu. Povedomie o vizuálnom umení medzi strednou a mladšou generáciou jednoducho rastie a to je mimoriadne pozitívne.

Ak medzi hlavné predpandemické trendy patril vo svete záujem o súčasné umenie, prednostne jeho black a ženské polohy, v našom prostredí pozornosť smerovaná k najmladším autorom súvisí aj s vôľou podporovať lokálne aktivity, domácich umelcov a miestne projekty. Bola to na začiatku pandémie aj istá forma solidarity, čo podnietila mnohých záujemcov ku kúpe diela (napr. aj samostatná aukcia z iniciatívy VÚB banky pre bývalých finalistov súťaže Maľba). Samozrejme, nemáme údaje o ateliérových predajoch, ale môžeme predpokladať, že aj v rámci tohto neštandardného distribučného modelu došlo k nárastu obratov; zvýšený záujem o diela mladých autorov totiž potvrdzujú aj galérie, ktoré sa na tento segment špecializujú.

2020, NFT – WTF?

Spomalenie, ktoré nám rok 2020 doprial, znamená v našom biznise viac záujmu a času, ktorý sú zberatelia ochotní venovať jednotlivým dielam a autorom. Dôslednejšie vyberajú konkrétny obraz či objekt, oveľa viac sa zaujímajú o samotných autorov, pýtajú sa na možnosti ich budúceho zhodnotenia, predikcie rastu cien. Aj v tomto procese pomáhajú nové technológie – extrémne kvalitné fotografie namiesto obhliadky v preplnenej sále, zoom diskusie s expertmi na konkrétnu tému... Vzniklo viac priestoru pre osobné skúmanie a následné rozhodovanie. Všetko sa deje bez priameho stretávania, no omnoho efektívnejšie a jednoduchšie.

Trh s umením zažíva momentálne revolúciu svojej prevádzky. Môžeme však predpokladať, že viacero z inovácií, ktoré si pandémia vynútila, sa stanú trvalou súčasťou nášho biznisu. Covid sa tak stal katalyzátorom zmien, ku ktorým by sa v tomto odvetví nikto nikdy neodhodlal. Kým finančná kríza v rokoch 2007 – 2009 zasiahla art market viac-menej „spravodlivo“ na všetkých jeho úrovniach; globálna pandémia z roku 2020 zlikvidovala skôr menšie či začínajúce subjekty, pričom kľúčoví hráči na trhu, aj napriek citeľnému poklesu tržieb, neostali pandémiou paralyzovaní. Uvidíme, ako veľmi trh zmenia funkčné zmeny, ale aj nástup celkom digitálnych aktív ako NFT (non-fungible token)...

P. S.

Na záver musím opätovne pripomenúť slová Charlesa Darwina, že kľúčová pre prežitie nie je inteligencia a ani sila, ale miera adaptability…

Howgh!

Publikované in: 365­­­­­° (magazín o umení)­, Slovenská národná galéria, 2020. č. 6

Dostupné online

https://issuu.com/sng.sk/docs/6-365-29-12-2021-compressed

Foto: Ferdinad Hložník (1921-2006): Na terase, 1957. Foto: archív SOGA