FAREBNÝ DEŇ

Rok: 1936

Technika: Olej na kartóne

Rozmery: 48 x 37 cm

Značené: Značené vpravo dole „Bazovský“, na zadnej strane autorský štítok

Popis: Reprodukované: Abelovský, J.- Ruttkay, J.: Miloš Alexander Bazovský. Interpond, Bratislava 1999, č. 49.Bazovského tvorba okolo roku 1936 je iná ako tá dovtedajšia a formálne úplne odlišná od všetkého, čo nasledovalo potom. Išlo o obdobie medzi návštevou Paríža (1930), výstavou slovenského umenia v Prahe (1933) a plánmi opäť navštíviť francúzsku metropolu (1936). V maľbách z týchto rokov Bazovský akoby vypustil z kontúr ich farebný obsah a nahradil ho akousi vzdušnosťou čerpajúcou z farebnosti plochy. Výsledkom bola značne odľahčená kompozícia a také „spracovanie maliarskej hmoty – farby, ktoré nie je už výsledkom racionálnej úvahy a určitých remeselných poznatkov a skúseností, ale vyplýva z bezvýhradnej umeleckej suverenity a prepotencie umelca. Ide o akt umeleckého sebavyjadrenia v tom najvlastnejšom, pojmovo najčistšom zmysle tohto termínu“ (Vaculík). Reakcie českého publika na prezentáciu nášho umenia v Prahe začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia neboli najpriaznivejšie a hlboko sa dotkli aj samotného Bazovského, ktorý mal o svojej tvorbe vyššiu mienku a pražské prostredie si vážil. Ak mala byť „produktom“ reflexie na základe tejto skúsenosti epizóda s farebným experimentovaním a zlyričtením už beztak lyrického, musíme povedať, že nešlo o márny pokus. Farebný deň z roku 1936 je špičkovým príkladom Bazovského tvorby z tridsiatych rokov a potlačenia akéhokoľvek monumentalizovania a ťažkých štruktúr a uprednostnenia farebného vyznenia zámeru. Ten je na tomto diele evidentný už na prvý pohľad. Na rozdiel od malieb ako Jarmok (1935, SNG O5228) či Hlásnik (1936, GBT O237) tu autor veľmi smelo použije zvislé registre farieb, ktoré „kolorujú“ všetky ostatné časti, linkou doslova len načrtnuté prvky. Bazovský sa na tomto obraze v pozitívnom význame spreneverí vlastnému programu kreovania slovenskosti cez motívy dediny. Na rurálnosť odkazuje len pomerne ťažko čitateľný detail architektúry na horizonte kopca. Maľba je teda skutočne odľahčená, ponechaná voľnosti ako neosedlaný, voľne sa pasúci kôň. Motív koňa sa v jeho tvorbe nevyskytuje veľmi často, no na tomto diele a minimálne ešte o dva roky neskôr (Oranžový kôň, 1938 O1901) ho možno chápať ako nositeľa nových autorských náhľadov. Či už to bolo vďaka priateľstvu s Arnoldom Petrom Weiszom- Kubínčanom, expresionistom školeným v Berlíne, alebo z vlastného popudu, v Bazovského Farebnom dni nachádzame prvýkrát v jeho tvorbe otvorene komunikovanú túžbu po nespútanosti. Neskorší vývoj jeho maliarstva formovaného aj pod vplyvom ťaživých dejinných udalostí a podlomeného zdravia dáva za takouto túžbou definitívnu bodku. (JB)