Biografia: János Apátfalvi - Czene sa rozhodol študovať výtvarné umenie v čase keď už mal za sebou samostatné výstavy v Ernst Múzeu a Národnom Salóne a obdiv širokej verejnosti. Výtvarne sa teda dovzdelával v ateliéroch Júliusa Rudnaya a Istvána Csóka. Rovnako ako mnoho jeho predchodcov a súčasníkov, aj on odcestoval do Talianska, ktoré na jeho tvorbe zanechalo stopu v podobe inšpirácií a motívov prevzatých z diel majstrov quatrrocenta. Preslávil sa ako maliar interiérov, zátiší a portrétista, pričom pozadia svojich kompozícií takmer vždy odvodzoval od diel, ktoré obdivoval na stenách galérií. Predkladaná reprezentatívna kompozícia je nezvyčajnou, no mimoriadne zaujímavou ukážkou vysporiadania sa stredoeurópskeho umelca s problémom apropriácie tradičného ikonografického motívu v duchu modernizmu. Czeneho snahu priblížiť sa touto dekoratívnou podobou Tizianovej Urbínskej Venuše či Manetovej Olympie k velikánom svetového umenia, treba chápať skôr ako vyjadrenie obdivu, než len dôsledok kontaktu so spomínanými dielami.

Literatúra: Magyar Tudomános Akadémia Müvészettöténeti Kutató Csoport Adattára (É.G. jelzésel Éber László és Gombos-féle lexikon); Seregélyi, G.: Magyar Festök és grafikusok adattára. Szeged 1988.Thieme, U., Becker, F., Volmer, H.: Allgemeines lexikon der bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig 1907-1950; Vollmer, H.: Allgemeines Lexikonder bildenden Künstler des XX. Jahrhunderts. Leipzig 1956; Zádor. A., Genton, I.: Müvészeti Lexikon I-IV. Budapest 1965-1968.

APÁTFALVI- CZENE JÁNOS (1904 - 1984)