Biografia: Jacopo da Ponte bol najvýznamnejším členom rodu a dielne, pôsobiacej v Bassane, v mestečku neďaleko Benátok. Jacopo bol synom Francesca st., ktorý v rodnom meste pôsobil ako maliar oltárnych obrazov a portrétov. Základom maliarstva naučil aj svojho syna, ktorého neskôr poslal do Benátok, kde ho školil Bonifazio Veronese. Zrejme vďaka Benátkam a tam sústredému umeniu, založenom na iluzionizme a zvláštnom kolorite, sa z Jacopa a jeho nástupcov stali skvelí koloristi so zmyslom pre
transcendentnosť. Jacopove práce bolo okrem typickej farebnosti, podobnej Tintoretovým obrazom, charakteristické aj inscenovanie výjavov zo života vidieckeho ľudu v závislosti od témy diela a dramatická svetelná réžia, dodávajúca kompozíciám zvláštnu atmosféru. Okrem inšpirácií z neďalekých Benátok, ktoré v jeho dielach zanechali stopu v podobe výrazových prostriedkov, cítime aj poučenia od zaalpských
majstrov – napríklad v spôsobe komponovania postáv prebral od Pietra
Bruegela. Jacopo mal štyroch synov, ktorí pracovali v jeho dielni a keďže pôsobil v rôznych mestách v Taliansku, jeho umenie bolo rozšírené a známe a vďaka tomu s obľubou aj napodobňované. Okolo roku 1585 vytvoril rad alegórií živlov, ktoré sa svojim výrazom najviac približujú k ponúkanému obrazu. Od Bassanovcov (aj od Jacopa) však poznáme aj cykly ročných období, ktoré sú však skoršieho dáta (napr. Leto v Kunsthistorisches Museum, Viedeň). K predkladanému nesororenesančnému
dielu poznáme aj analógie a pandanty. Išlo zrejme od diela, ktoré zdobili reprezentačné priestory niektorého zo šľachtických sídel tak ako Bassanove maľby v Pallazo Ducale.

Literatúra: Thieme, U., Becker, F., Volmer, H.: Allgemeines lexikon der bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig 1907-1950;

BASSANO JACOPO DA (1510 - 1592)