15. November 2011, 19:00
Biografia: Narodil sa 11. júna 1931 v Prahe, zomrel 15. 9. 2010 tamtiež. 1943-45 študoval súkromne kreslenie u maliara Vladimíra Leitnera v Prahe. 1946-48 študoval u kameňosochára Otakara Velínského. Po získaní remeselnej prípravy sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde v rokoch 1949 - 1954 študoval v ateliéri profesora Jana Laudy. Spolu s Bedřichom Dlhým, Theodorom Pištěkom, Janom Vachudom, Karolom Neprašom a Karlom Kučerom založil roku 1962 voľné združenie PALETA VLASTI, neskôr sa stal členom NOVÉ SKUPINY a skupiny ZAOSTALÍ. Začiatkom 60-tych rokov nasmeroval svoj prejav ku geometrickej abstrakcii. Stal sa zároveň obhajcom neokonštruktivistického prejavu skupiny KRIŽOVATKA, ku ktorej patril. Do roku 1974 vytvoril z chrómovanej ocele „štruktúry“, variácie najrôznejších zostáv geometrických telies, väčšinou gulí a ich segmentov. Ďalšia tvorba bola ovplyvnená akciami uskutočňovanými v prírode v rokoch 1968 – 69, na ktorých išlo o náhodné konfrontácie abstrakcií, geometrických tvarov a voľnej prírody. Tieto prežitky reality viedli Demartiniho k preverovaniu účinku náhody v umeleckej tvorbe. Vznikali reliéfy Projektu, Modely vymedzeného miesta s Modelmi miest. Od polovice 80-tych rokov zaujal českého umelca poriadok, ktorý v náhodilosti objavil, tiež nesúlad racionálnej tvorivosti a nezadržateľnosti procesu rozpadu. V tom čase monumentalizoval svoje prežitky prázdna v stopách ľudskej existencie aj prostredníctvom diel. Počas normalizácie mohol vystavovať len veľmi obmedzene. Dnes sú jeho diela reprezentatívne zastúpené v zbierkach pražskej Národnej galérie a ďalších českých i zahraničných múzeí moderného umenia (napr. Moravská galéria v Brne, Musée National d'Art Moderne, Centre Georges Pompidou v Paríži). 1990 menovaný profesorom na Akadémii výtvarných umení v Prahe a bola mu udelená zlatá medaila Za zásluhy.
Literatúra: Hlaváček, J.: Hugo Demartini. Odeon, Praha 1991. Kol. autorov (texty: Vít Havránek, Josef Hlaváček, Josef Kroutvor, Mahulena Nešlehová, Jiří Padrta, Petr Wittlich). Hugo Demartini. Gallery, Praha 2010.
Poradové číslo: | 76 |
Odhadovaná cena: | 25 000 – 35 000,- € |
Konečná cena: | 32 000 € |
Rok: 1969
Technika: chromovaný plech
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 94 x 94 cm
Značené: Neznačené
Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: významná súkromná zbierka v Bratislave. Získané prostredníctvom bratislavskej Galérie KOMART za osobnej prítomnosti autora. Dielo je reprodukované v monografii umelca Hlaváček, Josef.: Hugo Demartini. Odeon, Praha 1991, s. 1.
Popis: Hugo Demartini je kľúčovou osobnosťou českého sochárstva druhej polovice 20. storočia, priekopník tzv. českej konštruktvistickej školy. Venoval sa prevažne abstraktnej geometrickej tvorbe. Po ukončení štúdia sa však v Demartiniho umení uplatňovali aj prvky informelu. Neskôr sa začal zaoberať sakrálnym reliéfmi a papierovými kolážami, čím sa mu podarilo vymaniť sa z informelovej maľby. Začína vtlačovať najrôznejšie predmety do plôch mäkkej hliny, čím vytváral štruktúrované záznamy, ktoré takto prevádzal do negatívu v sadre. V šesťdesiatych rokoch vyšiel Demartini do krajiny, kde vytváral land artové objekty, ale aj jednorazové akcie, dnes zachytené len v dokumentáciách. K veľmi osobitým patrí jeho priestorové kompozície z geometrických prvkov náhodne vyhodených do vzduchu. Zaujíma ho vytváranie štruktúr vyhodených tvarov, ich postupná premena počas letu i pádu. Stáva sa teda iba pôvodnom hýbateľom - premenlivá vzťahová zostava vzniká iba pohybom jeho tela, vďaka jeho akcii. Výslednú kompozíciu autor nemení a prvky po dopade fixuje. Na pamätnej výstave Socha 1964 v Liberci vystavil "uväznenú plastiku"; sochu uzavrel do ďalšej sochy - schránky zo zváraných plechov, takže ju nemohol nikto vidieť. Ešte na konci prvej polovice 60. rokov sa stal jedným z protagonistov neokonštruktivizmu, hlásiacich sa k programu novej prírody a novej citlivosti. Dospel k priestorovej štruktúre, v ktorej boli jednotlivými prvkami rôzne - aj neúplné - gule. Veľkorysé poňatie (a to aj vo formátoch) ho odlišovalo od jeho kolegov. Postupne sa k štruktúre zapájal aj vonkajší priestor, vznikali akési schránky po geometrických útvaroch, ktoré autor čiastočne deštruoval. Od začiatku 70. rokov posilňoval minimalistické trendy svojej tvorby, ktoré dovŕšil v cykle "Modelov" - akýchsi belostných javísk bez aktérov uzatvorených do priehľadných sklenených schránok (1979). Modely postupne vyústili do sadrového cyklu topografických "Miest", ešte prázdnejších, ale rozľahlejších reliéfov "ničoho".
Zoznam diel autora: