15. November 2011, 19:00
Biografia: Jan Hála sa narodil 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 3 |
Odhadovaná cena: | 90 000 – 110 000,- € |
Konečná cena: | 102 000 € |
Rok: 1935
Technika: olej na plátne (pôvodný zlátený rám)
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 97 x 113,5 cm
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 1935"
Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: významná súkromná zbierka slovenskej moderny v Prahe. K dielu sú priložené tri archívne doklady – list Jana Hálu z 7. 5. 1937 adresovaný štábnemu kapitánovi Froněkovi, v ktorom potrvdzuje príjem zlatého bondelového rámu na obraz, ako aj 7 900,- Kč za jeho predaj. List riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach dr. Josefa Poláka adresovaný štábnemu kapitánovi Froněkovi z 2. 6. 1937, v ktorom potvrdzuje, že v minulosti jednal s Janom Hálom o kúpe obrazu do štátnych zbierok: “… protože pokládám tento obraz za jeden z umělecky najhodnotnejších a také napůvabnejších, jež vyšli z Hálovi dílny. Mám k Hálovým obrazům meřítko hodně přísné a nelíbí se mi každá z jeho věcí, ale “Uspávanka” … náleží k těm, jichž si vážím jako jednoho ze šťastných vrcholů jeho tvorby…” a napokon list Sekretariátu newyorskej výstavy Slovenského umenia z 11. 7. 1938 adresovaný štábnemu kapitánovi J. Froněkovi so žiadosťou o zapožičianie diela na výstavu do New Yorku. Vystavované: Výstava slovenského umenia. New York 1938.
Popis: “Uspávanka v poli” je vynikajúcim príkladom „expresívneho“ okruhu úvodnej važeckej tvorby Jana Hálu. Bezprostredný, skicovitý rukopisný duktus, od predmetu sa uvoľňujúci kolorizmus sú príznačné pre toto obdobie. Ťah štetca sa rozpadá do krátkych a tenkých oblúčikov, čím sa znejasňuje javová, najmä priestorová logika predlohy. Predimenzovaná farebnosť, podporená už samotným výberom námetu, odkazuje obraz do svojprávneho sveta umenia, mimo akýchkoľvek poznateľných etnografických ambícií. Záverečný stupeň premien „expresívneho“ možno potom ukázať na figurálnej olejomaľbe Spoločnou prácou (1934), ale najmä na predkladanej Uspávanke v poli (1935). Hálov štetec je čoraz nervnejší, viac kreslí, ako maľuje. Aj keď – expresivita je i v tomto krajnom prípade moderovaná skrytým kaligrafickým základom, odkazujúcim na umelcovo školenie, secesné východiská. “Uspávanka v poli” tak svojím spôsobom uzatvára nástupného obdobie važeckého pobytu Jana Hálu. Prinieslo výrazovo i umelecky rôznorodé výtvarné plody, svojou povahou celkom prekonávajúce prvotné naturalistické, či dokonca dokumentárne zaujatie. A zároveň – z užšieho zreteľa vývinu domáceho ľudového žánru – sa Hálova iniciatíva dostáva do prirodzenej konfrontácie so staršou vrstvou slovenských žánristov: ešte predprevratovými aktivitami Grupy uhorsko- slovenských maliarov. Hála zo záveru dvadsiatych rokov mal totiž – v užšom slovenskom kontexte – asi najbližšie k „lídrovi“ tohto zoskupenia Jaroslavovi Augustovi. Je všeobecne známe, že len niekoľko rokov pred Hálovým príchodom do Važca objavoval rázovitú krásu tejto podtranskej dediny aj tento český, na Slovensku – rovnako ako Hála – naturalizovaný maliar. Veľmi pekne a poeticky charakterizoval súvislosť medzi tvorbou dvoch umelcov Marián Váross: „… z Augustovej Detvy vedie priama niť do Augustovho Važca, a túto niť snul a odvíjal ďalej vo svojom diele Jan Hála…“.
Zoznam diel autora: