15. November 2011, 19:00
Literatúra: Brozman, D.: Čo s krásou. In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 18, s. 8.; Hrabušický, A.: Plastika ako konceptuálne umenie. In: Zborník príspevkov z kolokvia ...Spektíva. VŠVU, Bratislava 1999; Hrabušický, A.: : Vladimír Havrilla. In: 20. storočie. zost. Zora Rusinová. SNG, Bratislava 2001, s. 97-98; Hrabušický, A: Umenie Fantastického Odhmotnenia. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat. SNG, Bratislava 2002; Rusinová, Z. : Vladimír Havrilla. In: Umenie akcie - Action Art 1965–1989. Kat. SNG, Bratislava 2001; Brozman, D.: Medzi sci-fi, slasťou a Zenom. Kat. SNG, Bratislava 2006.
Poradové číslo: | 67 |
Odhadovaná cena: | 8 000 – 10 000,- € |
Konečná cena: | 10 000 € |
Rok: 2011
Technika: bronz, drevený podstavec
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: výška 47 cm
Značené: Neznačené
Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: významná súkromná zbierka v Bratislave. Získané priamo z ateliéru umelca.
Popis: “Minojské dievča”, podobne ako iné sochárske práce Vladimíra Havrillu, sa vyznačuje dvoma prednosťami: jednak prirodzenou eleganciou plastického prednesu a zároveň citom pre skrytú významovosť sochárskeho materiálu: “… už ako dvadsaťročný si obľúbil sadru pre ľahkosť a rýchlosť modelovania, ale aj pre jej bielu farbu, svetlosť a čistotu. O niečo neskôr pracoval aj s polystyrénom, charakteristickým svojou neuveriteľnou ľahkosťou, teplom a aspektom ochrany. Jeho objekty zo 70. a začiatku 80. rokov sú výnimočné svojimi prekvapivými a nevídanými kombináciami, ako napríklad neónovým svetlom s vodou a so živými rastlinami. V iných prácach spája drevo s keramikou a hliníkom alebo kameň s tlejivkami a vodou…” (Dušan Brozman). Sochárstvo kontinuálne prechádza celou tvorbou autora, logicky sa prelína s jeho inými aktivitami. Svojho času k tomu napísal “… keby som mal veľký ateliér, ihneď by som začal tesať sochy z mramoru. Mramor vybrúsiť a vyleštiť. Ku computeru a k 3D modelovaniu som sadol len preto, že to stojí relatívne málo peňazí. Najväčší pôžitok je v lete búšiť do mramoru a obrusovať mramor a žasnúť, ako sa z beztvarej hmoty pomaly vynára elegantná forma. Juraj Rusňák povedal, že tesanie sochy znamená zážitok od končeka prstov na nohách až po prsty na rukách - zážitok aj duševný aj telesný. Navyše, keď svieti slnko, človeka aj pekne opáli. A zo slabého muža sa stáva, aby som použil mexický výraz, "macho". Je to veľký zážitok. V tomto bláznivom svete je všetko možné a možno sochársky ateliér zoženiem. Henry Moore hovorí, že sochár môže urobiť za rok 12 veľkých sôch, čo by vlastne bolo za najbližších desať rokov 120 sôch. Odpusť, computer, ale volanie mramoru vyhralo! V 3D ateliéri je to však hra so svetlom. Starí Číňania hovorili, že aj hmota, kameň, drevo, je vlastne istý druh svetla. Súhlasím. Prišiel na to aj Constantin Brancusi. Svetlo z obrazovky po vypnutí fakt nezanechá nijakú stopu. Všetko zmizne. Dá sa preskakovať z jedného sveta do druhého a naspäť. Možnosť vypnúť aspoň jeden z dvoch svetov. A všetky haraburdy zmiznú. Totálne upratanie. Zostáva nič. A to nie metaforické, ale poctivé nič. Ako za starých čias...”.
Zoznam diel autora: