Velká Lodina pod mrakom

Rok: 1910-12

Technika: olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 70 x 88 cm

Značené: Neznačené

Ďalšie vlastnosti: Dražba nedosiahla garantovanú predajnú cenu. Proveniencia: významná súkromná zbierka v Košiciach. Na zadnej strane nálepka - štipendium Dionýza Andrássyho. Dielo bolo publikované vo vedeckej štúdii Hany Vaškovičovej: Niekoľko poznámok k umeniu 1900-1918 na Slovensku. In: ARS - Pramene moderného slovenského výtvarného umenia. Bratislava 1990, s. 37.

Popis:

“Veľká Lodina pod mrakom” je zberateľský unikát: maliarske diela Konštantína Kőváriho, zakladateľa košickej moderny sa na verejnom trhu nevyskytujú. Podľa Hany Vaškovičovej: “… od roku 1909 začína Kővári uplatňovať i techniku pastelu, v ktorej dospieva – najmä spočiatku – k značnej uvoľnenosti od tvarov vizuálnej reality. Koncentruje sa v nej na čisto výtvarné problémy hľadania základu geometrických foriem (Staré Košice, pastel, 1910; Ulička na predmestí, pastel, 1909) neskôr na harmóniu farieb, najčastejšie v súzvuku žltých tónov…. Pastely spätne ovplyvňujú aj niektoré tvarovo uvoľnené kompozície maľované v plenéri (Veľká Lodina pod mrakom, olej, 1910)…”. Podstatné je, že v krátkom, niekoľkoročnom sústredenom umeleckom zaujatí sa mu podarilo to, o čo sa márne pokúšali viacerí jeho výtvarní súčasníci: urobil rozhodujúci krok cez prah moderny v jej "európskom" zmysle. Pritom jeho umenie nachádzalo svoje zdroje takmer výlučne len v sprostredkovaných príkladoch súdobej maďarskej maľby. On sám malomestské, jeho radikálnemu maliarstvu neprajné Košice na dlhší čas nikdy neopustil. Prvé svojprávne plody jeho umeleckých úsilí však pochádzajú už z čias budapeštianskych štúdií (V letnom slnku, 1902; Maliarka pri stojane, okolo 1905; Žena v červenom s bielizňou, okolo 1905). V týchto prácach je jasný vplyv dekorativizmu nagybánskej školy, najmä jej protagonistu Károly Ferenczyho -- v štylistike štetcového rukopisu, kontraste súvislých plôch oranžovej, žltej a doplnkových zelených tónov, či prevládajúcich modrých a fialových. Rok po skončení budapeštianskeho vysokoškolského učiteľského štúdia oboslal siedmimi školskými obrazmi výstavu v budapeštianskom Műcsárnoku. Za jeden z nich dostal cenu a štipendium, ktoré mu umožmilo pobyt v szolnockej maliarskej kolónii (1907). V duchu vtedajšieho programu jej priekopníkov Köváriho paleta načas tmavla, ťah štetca bol expresívnejší (Lode v szolnockých dokoch, 1907; Interiér kuchyne, 1907; Ráno na ulici, 1908; Starý dvor v Szolnoku, 1908; Kuchynské zákutie szolnockej samoty, 1908; Dáma so slnečníkom, 1908; Maliarka, 1908). V závere szolnockého pobytu (1908) dostal ďalšie štátne štipendium. Nakrátko odcestoval do Paríža, aby tak uzavrel prípravnú etapu vlastnej tvorby a pripravil jej košické vyvrcholenie. Výrazové krajnosti Köváriho modernizmu by sa dali opísať protirečením medzi jemným naturalizmom Ferenczyho secesného impresionizmu a syntetizmom škvrnovitého maliarstva maďarského nabistu Ripla-Rónaia. Hoci túto štýlovú dilemu Kövári vlastne nikdy jednoznačne nevyriešil, predsa len možno tvrdiť, že v najlepších olejomaľbách a lúpaných pasteloch záverečného obdobia tvorby rokov 1909--1913 kládol dôraz skôr na časnejší príklad Ripla-Rónaia. Celkom však upustil od akýchkoľvek literárnych podtextov. Tomuto zámeru možno pripísať i to, že z jeho záverečných obrazov mizne figúra (alebo má len funkciu stafáže), ktorá viac než neutrálny obraz krajiny, mestskej periférie, by mohla navodzovať nejaké, pre maliara už vtedy nadbytočné znakové významy (Maliarka pri stojane v plnom slnci, 1909; Slnečné odpoludnie na predmestí, 1909; Dedinský dvor -- V rannom slnku, okolo 1910; Košické predmestie, okolo 1910; Staré Košice, okolo 1910; Na dvore, 1911; Kežmarská radnica 1912; Brána v Kežmarskej ulici, 1911; Pri kostole, 1912; Z košickej kalvárie, 1910--1913; Pred Mikušovou väznicou v Košiciach, 1911--1913; Košická ulička s domami, 1911--1913).

Zoznam diel autora:

Velká Lodina pod mrakom