15. November 2011, 19:00
Biografia: Narodil sa 14. 10. 1934 v Žiline. 1947– 49 súkromne študoval u prof. F. Kráľa v Žiline. 1951 ilegálne opustenie ČSR, zadržaný a väznený v Rakúsku, neskôr odsúdený v ČSR. 1952 - 1953 maliar a natierač, aranžér, 1954 – 1959 odborné vzdelanie v oblasti grafie a filmu, pracuje ako grafik. 1959 maturita na gymnáziu v Žiline. 1959 – 1965 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby (prof. Milly, Matejka) a následne na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Sychra). 1965 štipendium Francúzskej republiky. Od 1967 v slobodnom povolaní, asistent oddelenia monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1965 – 1967). Jeden z troch zakladateľov skupiny prospektívnej architektúry VAL v roku 1971 (Cesty a aspekty zajtrajška; Viera Mecková, Alex Mlynárčik, Ladislav Kupkovič). Štipendista Francúzskej republiky, štipendista Ford Foundation v USA (1972), štipendista Guggenheim Foundation v New Yorku (1986), riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline (1990 - 1991), poradca a zmocnenec ministra kultúry SR poverený založením Strediska slovenských umení v Paríži (1991 – 1992). Publicista, autor teoretických statí o umení, tvoril najmä v Paríži, od 1992 žije a pracuje striedavo v Paríži a v Žiline.
Literatúra: Matuštík, R.: Slovenské moderné maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Matuštík, R.: … Predtým. Prekročenie hraníc. 1964 – 1971. PGU, Žilina 1994; Restany, P., Mlynarčík, A.: Inde. Paríž – Bratislava 1994.
Poradové číslo: | 70 |
Odhadovaná cena: | 6 000 – 10 000,- € |
Konečná cena: | 7 400 € |
Rok: 1968-91
Technika: kombinovaná technika a keramika, drevo
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 85 x 111 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mlynárčik 1968-91"
Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: súkromná zbierka. Získané priamo z ateliéru umelca.
Popis:
“Metro – Paríž” Alexa Mlynárčika je príznačnou ukážkou jeho chápania bezprostredného vzťahu umenia a života: “… v Paríži strácalo abstraktné umenie obdivovateľov. Ako sa vyvíjalo, prišli epigóni, ktorí majú ďaleko od základných definícií umenia, ktoré bolo zahltené nefigurálnou tvorbou. Restany prišiel s teóriou, že aj realita môže mať svoju poéziu, čaro, význam. Do stredu záujmu sa dostal objekt reálnej potreby, ktorý bol povýšený na umenie, a to bola podstata. Hľadal som však svoju cestu. Tam som sa vrátil k stene. Prvý môj obraz bol – stena s nápisom. Je to ľudské posolstvo. … No a v Paríži som v roku 1966 uskutočnil prvú výstavu, kde som ponúkol návštevníkom tvorivú spoluúčasť - inštalované obrazy, objekty, mohli popísať odkazmi, nápismi, poznámkami, čímkoľvek; inými slovami, zanechávali na týchto artefaktoch svoje posolstvá. To bol prvý krok k tomu, čo nasledovalo celé roky a čo kvalifikujem ako spolutvorivú účasť diváka na tvorbe. Alex Mlynárčik patrí k vedúcim osobnostiam slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Ako jeden z mála umelcov socialistického Slovenska svojim programom, ktorý prekonal hranice umeleckých mýtov doby, zasiahol aj do vývoja západoeurópskeho umenia. Sám sa snažil o emancipáciu domácej výtvarnej scény so „západnou“: „...nemožno povedať, že som ja, Ty, iní, nebežali beh, nemožno povedať, že umenie na Slovensku nenieslo oheň.“ V optike svojich akcií, ku ktorým systematicky prizýval aj priateľov, proklamoval nevyhnutnosť medzinárodného bratstva, umeleckého „team-worku“. Mlynárčikova tvorba, ktorú chápal aj ako prostriedok a výsledok kolektívnej komunikácie, zasahuje významy všednej každodennej skúsenosti, obracia sa k individuálnemu i kolektívnemu zážitku, nebráni sa apropriácii, interpretácii či diváckemu dotvoreniu diela. V týchto intenciách sa stal kľúčovou osobnosťou domáceho akčného umenia 60. a začiatku 70. rokov. Po cykle Permanentných manifestácií – akýchsi interaktívnych environmentov, vyzývajúcich verejnosť k spolutvorbe, realizovaných medzi Bratislavou a Parížom, sa najväčším Mlynárčikovým prínosom k akcii stávajú viaceré ním (spolu)organizované akcie-slávnosti. Mlynárčik v nich vystupuje len ako iniciátor, „manager“, pričom spolutvorcom je náhoda, spontánnosť a živelnosť kolektívnej hry, do ktorej sa zapájajú tak kolegovia-výtvarníci ako ľudia z vonku (napr. Festival snehu, 1970; Deň radosti. Keby všetky vlaky sveta, 1971, či Evina svadba, 1972).
Zoznam diel autora: