Biografia: Ester Šimerová-Martinčeková (rod. Fridriková) sa narodila 23. 1. 1909 v Bratislave. V závere gymnaziálnych štúdií (1919--1927) navštevovala súkromnú školu G. Mallého v Bratislave. 1927--1929 študovala na Académie Julien v Paríži, 1929--1930 na Académie de ľ art moderne (prof. Léger, Exterová, Marcoussis, Ozefant), 1930--1932 na súkromnej maliarskej škole A. Exterovej v Paríži. Štúdiá jej umožnila finančná podpora jej otca Ing. D. Fridrika, ktorý sa po rozvode s matkou trvalo usadil v USA. 1931 vystavovala v Prahe, bola prijatá za členku Umeleckej besedy. 1932 návrat z Paríža, usadila sa v Bratislave, členka Umeleckej besedy Slovenskej. 1933--1937 dlhšie študijné pobyty v Paríži, cesty po Európe, 1934 pobyt v ZSS 1939--1943 žila s manželom českého pôvodu prof. MUD Šimerom v Plzni. 1941 jej v Plzni protektorátne úrady zatvorili výstavu ako prejav "entartete kunst". Jej manžel bol v auguste 1942 za napomáhanie páchateľom atentátu na ríšskeho protektora Heydricha zatknutý, 1943 popravený. 1943--1945 žila v Prahe, 1945 návrat do Bratislavy. 1946 vstup do Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, stala sa predsedníčkou Bloku Slovenských výtvarníkov. Členka slovenskej delegácie na I. zasadnutí UNESCO v Paríži. 1949 členka Ústredného zväzu československých výtvarných umelcov. Od 1951 žila na Liptove, od 1954 v Liptovskom Mikuláši. Šimerovej prvotiny odkazujú ku kompromisnému kubizmu jej učiteľa, poľského Parížana Louisa Marcoussisa, k jeho rehabilitácii "reálneho" obrazového predmetu, využívaniu účinkov kontrastu veľkých farebných plôch. Podľa vyjadrení samotnej maliarky však bolo pre ňu rozhodujúce zblíženie s profesorkou kompozície na Légerovej škole -- ruskou kubufuturistkou a konštruktivistkou Alexandrou Exterovou. Po návrate z Paríža na Slovensko sa chcela dopátrať Légerovej "pravdy obyčajných vecí", nachádzať vizuálne ekvivalenty životného štýlu civilizácie 20. storočia. Dôležitejším, než námety väčšinou striedmych, ikonograficky skromných zátiší, bolo pre Šimerovú ich maliarske podanie. Exkluzívnym maliarskym "prehovorom" všedného, ho zároveň významovo povyšuje i zduchovňuje. Skúšala celú škálu už suverénne zvládnutých postupov od Grisovho kubizmu, cez príklad neskoršieho Braqua, Picassa, až k vecnejšiemu maliarskemu podaniu.

Literatúra: Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1978; Peterajová, Ľ.: Ester Martinčeková Šimerová. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.

ŠIMEROVÁ-MARTINČEKOVÁ ESTER (1909 - 2005)