Sv. Alžbeta

Rok: okolo 1750

Technika: olej na plátne, dublované

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 80 x 49 cm

Značené: Neznačené

Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: súkromná zbierka v Nitre. Predkladané vo viedenskej aukčnej sieni DOROTHEUM (2011). K dielu je priložená reštaurátorská dokumentácia a dobrozdanie Dr. Johana Kronbichlera, riaditeľa Diözesanmusea v Brixene, podľa ktorého je možné dielo pripísať Paulovi Trogerovi.

Popis: Paula Trogera od konca 20. rokov 18. storočia zamestnávali stále významnejšie objednávky v cisárskom Rakúsku. Medzi zásadnými realizáciami v Salzburgu či vo Viedni je možné jeho Bratislavské pôsobenie vnímať ako krátke intermezzo. Podieľal sa tu na freskovej výzdobe kostola alžbetínok, pre ktorý vytvoril aj oltárne obrazy. Výstavba špitálskeho alžbetínskeho komplexu patrila k dôležitým stavebným podnikom 18. storočia na území dnešného Slovenska. Iniciátorom a donátorom stavby bol uhorský prímas a arcibiskup Imrich Eszterházy, známy mecenáš barokového umenia. Budovy kláštora a kostola alžbetínok boli postavené v rokoch 1725-45, pričom interiér kostola bol dokončený už v roku 1743. Obraz hlavného oltára kostola s patrocíniom sv. Alžbety, patrónky chodobných, chorých a biednych, ktorej kult bol v Bratislave mimoriadne silný (v Bratislave na hrade bola v roku 1211 ako štvorročná odovzdaná svojmu manželovi grófovi Thüringie), zobrazujúci videnie sv. Alžbety, ku ktorej sa z kríža skláňa Ježiš Kristus, je signovaný majstrovým menom a datovaný rokom 1741. Obraz, ktorého majstrovská skica sa dodnes zachovala, Troger vytvoril vo Viedni, kde vznikali aj návrhy k freskovej výzdobe, následne realizované v Bratislavskom kostole. Troger nastúpil na rakúsku scénu v čase, kedy umelecké potreby novopostavených kláštorov a kostolov uspokojovali predovšetkým talianski majstri. Tí však postupne ustupovali domácim, talentovaným maliarom, školeným na viedenskej akadémii. Trogerov novátorský štýl bol spočiatku jeho súčasníkmi a staršou generáciou maliarov odmietaný, no v radoch mladých vzbudzoval obdiv. Nielen vo Viedni, ale aj v Bratislave Trogera obklopovali pomocníci, maliari, tvoriaci jeho dieľňu. Tí mnohokrát pracovali na menších maľbách, variáciách či redukciách, prípadne na menej dôležitých detailoch rozsiahlych freskových kompozícií. Dielenskí maliari nadchnutí Trogerovým inovatívnym prístupom napodobňovali jeho virtuózne svetelné efekty, postavené na kontrastoch či expresívne tvarové deformácie, objavujúce sa v tvárach a gestách figúr. S podobnými výrazovými a maliarskymi prostriedkami sa stretávame aj na ponúkanom diele. Jemná modelácia, dramatická svetelnosť či celková rokoková dynamika diela odkazujú k Trogerovmu autorskému štýlu. Ide nesporne o dielo galerijnej kvality, jednako pre svoju vysokú umeleckú úroveň a v neposlednom rade pre známe historické súvislosti, v korých nachádza svoje pevné miesto. Veľkosť Trogerovej osobnosti a súdobý kontext však stavajú túto a jej podobné komorné maľby do nejasného svetla atribučných špekulácií: “… pre barokovú epochu je príznačné, že mnohé majstrovské skice existujú často vo viacerých exemplároch. Z praxe maliarskych dielní alebo výuky na viedenskej akadémii je známe, že sa kopírovaním majstrovských ukážkových škíc učili ich žiaci, typický je príklad Paula Trogera. Rozlíšenie jednotlivých rúk v týchto žiackych či dielenských replikách a kópiách je dnes prakticky neriešiteľné…”. (Jozef Medvecký)

Zoznam diel autora:

Sv. Alžbeta