15. November 2011, 19:00
Poradové číslo: | 26 |
Odhadovaná cena: | 95 000 – 120 000,- € |
Konečná cena: | 92 000 € |
Rok: 1930
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 71 x 93,5 cm
Značené: Značené vľavo dole "I. Weiner 30"
Ďalšie vlastnosti: Dielo nedosiahlo garantovanú predajnú cenu. Proveniencia: významná súkromná zbierka slovenskej moderny v Prahe. Získané na aukcii pražského Dorothea.
Popis:
“Jarmok” je galerijným, reprezentačným dielom sociálneho žánru Imra Weinera. Jeho umenie predznamenalo v akejsi skratke všetky vzápätí realizované možnosti vývinových premien nášho secesného expresiomizmu. Najmä jeho všeobecný pohyb od metafyziky symbolistickej obrazovej reči k civilnejšiemu maliarskemu podaniu -- k senzualizmu, vždy viac, či menej motivovanému dobovým sociálnym sentimentom. Zároveň však Weinerova vrcholná maľba všetky tieto štýlové kategórie viditeľne presahuje v originálnom prepojení ich významových možností. Možno i preto sa zdá, že Weinerovo maliarstvo nie je doteraz primerane zhodnotené. Nikdy nebola napríklad priznaná dôležitosť Weinerovým umeleckým kontaktov s našou maďarskou, nemeckou a najmä židovskou kultúrou. Nepostrehla sa ani doložiteľná príbuznosť jeho ranej maľby k novej vecnosti, či sociálnemu umeniu Slovenska dvadsiatych rokov. Skrátka -- pre našu umeleckú históriu zostal exkluzívnym surrealistickým solitérom bez súputníkov a nasledovníkov.Napokon, pocit osamelosti v domácich súvislostiach zdieľal v spomienkach na vlastné začiatky i samotný umelec: "… u nás na Slovensku by som nevedel v rokoch 1926--1929 nazvať nikoho, kto by bol ukazoval modernejšie ako akýsi socialistický expresionizmus. Jasuschove obrazy som videl až nedávno tu v Bratislave. Pochádzajú údajne z tých rokov, čo som sa oboznámil s dielom Kleea, Kandinského, Feiningera, Arpa a iných, nehovoriac o Picassovi, Braquovi (ktorého som si najviac vážil)...". I keď proti tomuto maliarovmu tvrdeniu možno oponovať, že jeho začiatky boli v mnohom podobné problematike súdobého košického, secesiou a symbolizmom dotovaného sociálneho modernizmu i vyhrotenej sociálnej citlivosti začiatkov jeho súputníkov Weisza, Prohászku, Reichentála, ale i Fullu a najmä Galandu, treba priznať i Weinerovu fundamentálnu odlišnosť. Weinerov variant sociálneho bol totiž takmer výhradne upriamený na ikonograficky jasne pomenovaný slovenský ľudový žáner. Jeho prvé zrelšie diela (Posviacka striekačky -- Hasiči, okolo 1925; Pred kostolom, okolo 1926; Veľká procesia, okolo 1926) sú dokladom zvládnutia osobitnej lyrickosti vidieckych, ľudových motívov. Tradičnú lyriku však od počiatku poznamenala skeptická irónia. Obvyklá romantická rudimetárnosť je zásadne prekomponovaná do kritického výsmechu dedinského života. Dôležitý je samotný výber témy -- sviatočná, nedeľná žánrová scéna predvádzaná v neprikrášlenom pohľade, odhaľujúcom "zbytočnosť", melancholický pohyb od ničoho k ničomu, chaos a rozvrat vidieckej spoločnosti. Už tu vlastne Weiner ukázal, že do "hry" o slovenský mýtus chce vniesť nový prvok -- radikálny, ľavičiarsky nadhľad nad ošúchanou romantikou, ale i záujem o vnútornejšie postihnutie duchovných rozmerov žitia vidieckeho človeka. Intelektuálsky odstup od nacionalistických idealizácií témy (daný určite aj jeho "neslovenským", židovským pôvodom) si Weinerova maľba v jednej zo svojich povedľa seba bežiacich línií ponechala i naďalej (Jarmok v Považskej Bystrici, 1928; Tancovačka -- Dedinská zábava, 1929; Fašiangy, okolo 1930; Dedina, 1930 a tiež litografický cyklus Slovensko z roku 1933).
Zoznam diel autora: