Odpočívajúci zbojník

Rok: okolo 1940

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 63 x 44 cm

Značené: Značené vpravo dole "P. Kubínčan"

Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: súkromná zbierka v Bratislave.

Popis: “Odpočívajúci zbojník” je dokladom povahy záveru predčasne ukončenej tvorby Petra Weisza-Kubínčana. Neznesiteľnú hmotnú situáciu v Dolnom Kubíne celkom osamelého oravského expresionistu sa snažili riešiť jeho slovenskí tútori Alexy a Bazovský a aj spisovateľ Ľudo Ondrejov. Na ich odporúčanie sa mohol presťahovať do Martina (1934). Nové umelecké priateľstvá, ale aj lepšie tvorivé podmienky podporili radikálnu zmenu Weiszovej maľby, črtajúcu sa už od začiatku tridsiatych rokov: "Mne život a rytmus našej Oravy učaroval. Vrchy aj ľudia... Mnohí nechápu, ako som mohol zakotviť v tejto oravskej tematike a chcú mi nahovoriť, že len podľa príkladu Benkovho, Bazovského a Alexyho maľujem slovenské motívy. Ale v inom som vyšiel vo svojej zrastenosti s rodným krajom ...Nechcem popisove prenášať vonkajší svet na svoje plátna, usilujem sa ho dramatizovať, vyjadrovať jeho hĺbku a vnútorný rytmus". Spôsob, akým Weisz obohatil expresionizmus o ľudový námet bol skutočne v mnohom podobný Alexyho a Bazovského alternatíve benkovskej romantickej patetiky zo začiatku tridsiatych rokov. Bol rovnako antifolklórny, neliterárny, modernisticky špekulatívny (Do poľa, 1930; Odchod, 1936; Kôň, 1937). Predsa však mala jeho maľba jednu podstatnú odlišnosť. Celkom postrádala zovšeobecňovanie do tendenčného výrazu "slovenskosti". Weiszov prístup bol predchnutý protichodným úsilím: snahou o navýsosť individuálne predvádzanie motívu, ktorý sa pred maliarom neodkrýval v jeho národnej, ale v univerzálnej tvárnosti, zdôrazňujúcej koexistenciu ľudského a prírodného. Weiszova modernistická abstrakcia žánrových klišé, oslobodená od akýchkoľvek romatizujúcich podtextov napovedá, že Weisz napriek úprimnej príchylnosti k ľuďom a kraju rodiska (od roku 1933 používal prídomok "Kubínčan") zostal i naďalej presvedčeným svetoobčianskym expresionistom. Potvrdilo to napokon aj vyvrcholenie jeho diela v rokoch štyridsiatych. Rasové prenasledovanie pre židovský pôvod (vtedy aj konvertoval na katolícku vieru a prijal krstné meno Peter) zahnalo umelca opätovne do bolestného osamenia. V tejto situácii -- bez vonkajšej usmerňujúcej opory a inšpirácie -- sa mu akoby v alúzii vracali štýlové i duchovné príklady berlínskych výtvarných východísk. Námetová stránka jeho žánru stráca akúkoľvek významovú dôležitosť. Je celkom prekrytá divokými, nekontrolovanými expresívnymi údermi štetca a agresívnou farebnou arabeskou. Weiszove posledné obrazy sú i akousi druhoplánovou významovou predpoveďou osobnej drámu životného konca umelca i ním vzývaného sveta čistých, nepoškvrnených vzťahov ľudového človeka a prírody (Pastieri koní, okolo 1940; Leto, po 1940; Protiveň, 1943).

Zoznam diel autora:

Žena v záhradeDedina pod TatramiHorská krajinaOdpočívajúci zbojníkMatka s dieťaťomMuzikantJeseňV nedeľu na lúkeOravský lesNa cesteŽena z KrivejPri sypárniSmrteľnosť zvieratChlap z OravyV košiariOravský zámokDve ženy – OravaCesta do dedinyZamyslený bačaLov hlavátky (Na Turci)ChalupyLov hlavátky (Na Turci)Orava – ChočŽena – OravaLežiaci aktŽenský aktRybárKosecV košiariŽena s kolískou (Na Turci)Matka s dieťaťomŽena pri stromeChlap na strážiKoneChlap na strážiPoľovníkDetvanecHalaliNa poli