15. November 2011, 19:00
Biografia: Narodil sa 12. 1. 1919 v Nových Zámkoch, zomrel 13. 5. 2004 v Bratislave. 1938 pobyt v súkromnej škole K. Harmosa v Komárne, 1938-43 k študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aba-Novák, Kontuly), 1943 krátko navštevoval Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT. 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1946 pobyt v Paríži, 1947 študijná cesta do Talianska. 1949-52 pôsobil ako asistent Ľ. Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1958 cena za grafiku na Bienále v Benátkach. 1980 sprístupnili stálu expozíciu umenia 16.-20. storočia v galérii umenia v Nových Zámkoch, zostavenú zo zbierok, ktoré E. Zmeták spoločne s manželkou D. Zmetákovou venovali galérii.
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava 1949; Saučin, L.: Ernest Zmeták. Bratislava 1970; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1979; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1987; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997; Abelovský, J. Bajcurová, K. Barczi, J.: Posledný klasik. Ernest Zmeták umelec a zberateľ. SNG, Bratislava 2011.
Poradové číslo: | 46 |
Odhadovaná cena: | 20 000 – 30 000,- € |
Konečná cena: | 18 600 € |
Rok: 1944
Technika: olej na lepenke
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 84 x 54 cm
Značené: Značené vľavo dole "Zmeták"
Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: významná súkromná zbierka v Bratislave. Pôvodne v majetku Pavly Škodovej, manželky Ernesta Zmetáka. Publikované v monografiách: Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1987, č. 8; Abelovský, J. Bajcurová, K. Barczi, J.: Posledný klasik. Ernest Zmeták umelec a zberateľ. Bratislava, SNG 2011, s. 49. Dielo bolo vystavované na monografickej výstave umelca v SNG roku 2011.
Popis: Portrétovaná Pavla bola prvá manželka Ernesta Zmetáka. Obraz je však predovšetkým dôkazom, že v Zmetákovej ranej maľbe sa síce symbolizujúci prehovor (taký častý u maliarov jeho generácie) objavuje, skutočne však len v "podprahovej" intenzite. Práve v záhadných, akoby nemotivovaných gestách jeho raných podobizmí, či v tajomných atribútoch, ktoré im občas prideľuje. Ktoré sú však často veľmi jednoducho vysveliteľné. Napríklad predkladaný portrét manželky “skrýva” vo svojej symbolike prostý životný fakt – zobrazená manželka Pavla je práve tehotná s ich prvým synom Petrom. Odtiaľ dominujúca modrá farba “madony” a “renesančný” kvietok v ruke. Skrátka – Zmeták klasické námety portrétu, autoportrétu, krajiny, aktu, i žánrové výjavy práce prevádzal v ranej tvorbe rokov 1942 – 46 do zmyslovej reči obrazu s rozhodujúcou pečaťou úsilia o vecný tvar. Delikátna farebnosť, jemná mihotavá štruktúra kresby chce skôr ozvláštňovať videné a bezprostredne zažité, než akýmkoľvek spôsobom zovšeobecňovať. Psychologický ponor, rešpektovanie výnimočnosti maliarskej situácie "teraz a tu" zásadne odlišuje maľby nášho portrétistu od symbolických podobizní jeho generačných druhov Viliama Chmela, či Vincenta Hložníka. Ernest Zmeták bol totiž z rodu tých maliarov, ktorí sa vyprofilujú akoby zrazu, na pôde jednej životodarnej konštanty, bez zložitej evolúcie a extrémnych názorových zlomov. Už krajiny a portréty z rokov štúdií prezrádzajú nezvyčajnú vyhranenosť. Zdá sa, že mladý Zmeták si vlastnú situovanosť v neprehľadnom svete moderny ujasnil veľmi skoro a dnes, z odstupu času sa dá povedať, že i natrvalo. Už niekedy okolo roku 1942 sa dá konštatovať definitívna podoba Zmetákovho nezameniteľného autorského štýlu: presne vyvážená kompozícia, akoby raz navždy daná prostou, rozvážnou skladbou pozitívnych a negatívnych, akoby fazetovaných plôch, ich rudimentárnou rytmizáciou, navršovaním alebo protipohybmi sumárnych tvarov. Námet sa zdá celkom podriadený, "rozpustený" v tak trochu ťažkopádnej, ale o to lapidárnejšej súhre maliarsky prepodstatnených objemov. Picassovská orientácia, taká podstatná pre jeho vrstovníkov, mala pre Ernesta Zmetáka pramalú dôležitosť. Nakoniec už pre jeho vrstovníkov celkom neznáma, prvotná inšpirácia Cézannom a cézanizmom odkazuje Zmetákove umenie historicky dozadu, skôr do susedstva civilistickej línie predchádzajúcej generačnej vrstvy (Generácie 1909). Od tej ho však zároveň oddeľuje neprítomnosťou inotajných ctižiadostí (v tejto veci polemizuje vlastne aj s vlastným učiteľom a práve tu nachádza pôdu postupného odpútania sa od priamej závislosti na Aba-Novákovom umení).
Zoznam diel autora: