Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 10 300,- € Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
8 800,- € Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
8 298,- € Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
8 298,- € Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
7 966,- € Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
5 643,- € Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)

Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde). Samostatne vystavoval v Bratislave (1921 s Foltýnom a Mallým, 1932 s Bazovským, Palugyayom a Sokolom, 1940, 1950, 1951, 1959, 1961), Dolnom Kubíne (1930), Martine (1930), Ružomberku (1930 s Bazovským), Žiline (1931 s Bazovským a Palugyayom), Bytči (1933), Holíči (1933), Humennom (1933), Kežmarku (1933), Levoči (1933), Michalovciach (1933), Piešťanoch (1933), Poprade (1933 s Palugyayom), Púchove (1933), Skalici (1933), Spišskom Podhradí (1933), Trebišove (1933 s Bazovským a Palugyayom), Trenčíne (1933), Trnave (1933), v Košiciach (1954), Martine (1954), Budapešti (1958), Liptovskom Mikuláši (1959, 1962), Zvolene (1962). Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1984, 1995 spolu s Bazovským a Palugyayom, Slovenská národná galéria).

Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984.

ALEXY JANKO (1894 - 1970) - ALEXYOVÁ ŠARLOTA (1906 – 1978)