13. Marec 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 90 000,- € Výkrik beznádeje. Okolo 1920-24. Olej na kartóne. 60 x 76 cm. (98. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 07.06.2011)
48 131,18,- € Divadelná šatňa (Zuzana a starci). Okolo 1920-40. Olej na plátne. 172 x 190 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006)
48 131,18,- €. Alegorická kompozícia. Okolo 1914. Olej na plátne. 96 x 116 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
24 000,- € Jesenný les. Okolo 1910 – 14. Olej na kartóne. 61 x 78 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
16 596,96,- € Búrlivá krajina. Pred 1914. Olej na kartóne. 60 x 74 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006)
Biografia: Narodil sa 25. 4. 1882 v Košiciach, zomrel 3. 7. 1965 v Košiciach. Od 1904 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Ballo), od 1906 na akadémii výtvarných umení v Mníchove, od 1907 na na Académie Julien v Paríži. 1908-14 žil v Košiciach, 1914-16 na fronte, 1916-20 v ruskom zajatí, od 1920 sa trvalo usadil v Košiciach. Samostatne vystavoval v Košiciach (1912, 1924), Bratislave (1924), Prahe (1924). Súborné výstavy mal v Košiciach (1958, Krajská galéria, 1962, Krajská galéria, 1972, 1983, Východoslovenská galéria, 1995, Galéria J. Jakobyho), v Bratislave (1962, ZSVU), Prešove (1958), Berlíne (1966, s F. Gibalom), Trenčíne (1976).
Literatúra: Saučin, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938. Košice 1964, str. 29-31 a 46; Štraus, T.: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava 1966; Haščáková-Vízdalová, G.: Profily. Stručný prehľad výtvarných umelcov pôsobiacich na východnom Slovensku od 1900 po súčasnosť. Košice 1982, nestr.
Poradové číslo: | 70 |
Vyvolávacia cena: | 8 000 € |
Konečná cena: | 16 600 € |
Rok: Okolo 1914
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 63 x 78 cm.
Značené: Značené na zadnej strane "Jasszusch"
Popis: Vzadu autorovou rukou (?) názov diela v maďarčine "Hernádvölgye ősszel"
„Údolie Hornádu na jeseň“ je zberateľsky veľmi vzácnym príkladom radikálnej línie tvorby Antona Jasuscha v rokoch 1908 – 1914. Syn jednej z najbohatších košických rodín začal akademické štúdiá celkom štandardne -- roku 1904 sa zapísal na budapeštiansku Vysokú školu výtvarných umení. Prvé osudové umelecké poučenie však našiel mimo akademickej pôdy, v takmer okamžitom okúzlení maliarstvom Károly Ferenczyho, ale najmä Jószefa Ripla-Rónaia. Niet sa teda čo diviť, že hneď ako sa mu podarilo rutinérsky zvládnuť školou požadovanú sentimentálnu, temnosvitnú munkácsyovskú štylizáciu figurálneho výjavu (Starena, 1904) sa ponáhľal ďalej. Jeho cesta viedla do vtedy najmodernejšieho Mníchova, do súkromnej školy Antona Ažbeho, kde dychtivo nasával radikálne názory jej novým symbolizmom a expresionizmom nadšených poslucháčov. Výstavnej premiéry a ani založenia skupiny Der Blaue Reiter sa však nedočkal. Roku 1907 bol už v Paríži, v tolerantnej a bohémskej pohode Académie Julian. Neinformovanosť a nezorientovanosť mladíka z provincie a najmä rečová bariéra však zapríčinili, že Jasusch najnovšie parížske novoty nezaznamenal. A tak, keď Jasusch po návrate do Košíc (1908) rozmieňal na drobné svoje študentské skúsenosti, bernou mincou mu zostala prvotná fascinácia Riplom-Rónaiom. K tomu musíme pridať konvenčné prostredie Košíc, ktoré mladého modernistu aspoň začas uzemnilo do klišé tradičného plenérizmu. Jeho košická maľba mala zrejme aj preto zostupný kvalitatívny priebeh: vrchol dosiahla hneď po príchode zo štúdií do Košíc (Rozhovor, 1908; Na poli, 1908). V obrazoch s námetom roľníckej práce Jasusch jasne deklaroval nekompromisnú, secesne špekulatívnu, priznane skonštruovanú obrazovú kompozíciu. S pointilistickou pravidelnosťou kládol do súvislých pásov farebné plôšky vytvárajúce symbolický podtext kompozície. Vzápätí však choroba a liečenie vo Vysokých Tatrách vzdialili umelca od pravidelnej výtvarnej práce. Zoznámil a blízko sa spriatelil s Ferdinandom Katonom. Ich umeleckému a ľudskému súzneniu nebránila ani generačná priepasť a ani zásadná odlišnosť maliarskej poetiky. Maliarskeho tradicionalistu a presvedčeného modernistu mohli z umeleckej stránky spájať len všeobecné sklony k metafyzickým rozjímaniam, ale najmä výstrednosť a svojráznosť ľudských pováh. Ako to však už býva v takomto stretnutí vyhranených osobností, zvyčajne mladší podlieha staršiemu. Prejavilo sa to i na vtedajšej Jasuschovej tvorbe, v presadení sa ľúbivého dojmového maľovania. Výsledky kompromisu medzi starším luminizmom a novším impresívnym krajinárskym názorom potom Jasusch predstavil na svojej prvej košickej samostatnej výstave v Petrovom sade roku 1912 (Krajina s oblakmi, 1910; Krajina s potokom, 1910; Dve ženy, 1912; Zimná krajina, 1912). Problém Jasuschovho zlomkovito zachovaného raného diela zostane však už asi nevyriešiteľný. Jednou z jeho záhad je aj existencia niekoľkých diel z obdobia tesne predchádzajúceho svetovú vojnu (Starci, 1913--14; Krajina so stromom, 1913--14). Oproti tatranským plenérom vynikajú tieto Jasuschove kompozície symbolickosťou farby, vírivou kresebnou kompozíciou, predpovedajúcou celkom poznateľne znakovú reč jeho vrcholných diel zo začiatku dvadsiatych rokov.
Zoznam diel autora: