12. Jún 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 10 300,- € Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
8 800,- € Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
8 298,- € Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
8 298,- € Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 103 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 9 000 € |
Rok: 1943
Technika: Pastel na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 52 x 67 cm
Značené: Značené vľavo hore "J. Alexy 43" a vľavo dole "J. Alexy".
Popis: Dielo získal terajší majiteľ roku 1958 kúpou od vnuka národného umelca Dušana Jurkoviča, Míťu Jurkoviča. „Kaštiel v Liptovskom Jáne“ je podľa Mariana Várossa kľúčovým dielom tvorby Janka Alexyho prvej polovice 40. rokov: „... pri najnovších záberoch historických stavieb je hlavným inšpiračným zdrojom umelecov citový vzťah k ošarpaným pamätníkom zemianskej slávy rodného Liptova, teda najosobnejší pomer ku konkrétnemu Kaštieľu v Liptovskom Jáne (a v prenesenom slova zmysle aj ku Kláštoru v Okoličnom (1942)...“. Predkladaný pastel zrejme autor vytvoril v plenéri, aby ho potom v ateliéri transponoval do Várossom zmieňovanej olejomaľby, reprodukovanej v albume (pozri Váross, M.: J. Alexy – album. Bratislava 1944). Dielo je tiež reprodukované in: Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1974, s. 74, repr. č. 12. Vlastnú profesionálnu výtvarnú dráhu začal Alexy predčasne, ešte ako študent pražskej akadémie, keď sa zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vznikla z toho séria kresieb, ktoré potom zostavil do albumu "Obrázky zo Slovenska" (1920). Začiatočnícke práce, dokumentárne zachytávajúce slovenské hrady, kaštiele, chalúpky, mestá i ľudové typy, našli svoje maliarske pokračovanie až v zrelom veku maliara. V období rokov 1939--1943 sa sústavne venuje maľbe historických architektúr (Korvínova brána bratislavského Hradu, 1939; Dóm v Bratislave, 1940; Procesia -- Dóm v Košiciach, 1940; Kláštor a kostol v Okoličnom, 1942; Dom v Košiciach, 1942; Oravský zámok, 1943). Dovtedy takmer výlučné používanie pastelu strieda pastózna olejomaľba s vysokým reliéfom farebnej hmoty, prezrádzajúca už spomínaný vplyv mladého Jána Mudrocha. Ale väzba začiatočníckych študijných kresieb a týchto veľkoformátových maliarskych kompozícií je skutočne len vonkajšia. Niekedajší dokumentarista už dávno nepristupuje k svojej téme so snahou o objektívne zachytenie jej vonkajšej podoby. Historická architektúra je mu predovšetkým svedectvom, javiskom príbehov tajuplných mýtických čias.
Zoznam diel autora: