12. Jún 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 102 000,- € Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
30 000,- € Važtiansky kosec. 1931. Olej na plátne. 79 x 100 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
26 000,- € Pastier oviec. 1934. Olej na plátne. 100 x 120 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
20 800,- € Bača s ovcami. 1932. Olej na plátne, dublované. 80 x 100 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
20 000,- € Važtianka v zime. 1942. Olej na plátne. 65 x 95 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Jankovský, M., Petránsky, Ľ.: Jan Hála. Výber z diela. Martin 1982; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 7 |
Vyvolávacia cena: | 28 000 € |
Konečná cena: | 32 000 € |
Rok: 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 66 x 93 cm
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 43"
Popis: Na zadnej strane popiska diela a nálepka "Výstava obrazov J. Hálu, Tatranská Lomnica, 1957" „V jeseni“ je galerijným dokladom zrelej tvorby Jana Hálu. Po roku 1931 retrospektívny zámer postupne odvedie Hálovu maľbu od foklorizmu aj od rôznych plôh relatívne svojbytného skusovania rôznych polôh artistnej, rukopisnej štylistiky. Národopisný zreteľ i jeho nadosobný, postimpresívny štýlový výklad strácajú prvoradý význam. Kroj zaznamenávaný v jemných podrobnostiach stáva sa výtvarným prostriedkom vnútornej charakteristiky, bytostným znamením človeka. Na ceste od prostej krojovej štúdie k náročnejšiemu alegorickému tvaru zohral, zdá sa, rozhodujúcu úlohu objav témy, ktorá sa stane pre maliara erbovou – portrétu važeckej mladuchy. Prvýkrát maľuje Hála Važeckú mladuchu v roku 1928. V nasledujúcom desaťročí sa opakovane vracia k téme, mení len podružné detaily. Precizovanú podobu dosiahne sujet napokon vo Važeckej mladuche s jablkom (1944). Svadobný motív je prenesený do roviny oslavy ženy – madony (alebo biblickej Evy), zrodenej z predstáv o lyrickej, nežnej a čistej duši slovenského ľudu. Je to skôr metafora než skutočnosť, viac sen, túžba ako realita. Práve preto je tento obraz i ďalšie podobné diela taký príznačný pre Hálovu neskoršiu tvorbu rokov 1931 – 1948. Opisovaný ideologizujúci (a idealizujúci) prístup uplatňuje Hála aj v ďalších námetovo príbuzných dielach (Dievča v obruse, 1937; Na slniečku. 1937; Starý Gruľka. 1937; Mariška Švihrová, 1938; Ženy s Važca. 1941; Zuzka, 1943; Žena v kacabajke, 1943; Baryšňa, 1943; Stará Kyciačka. 1943; S riečicou. 1943; Vo sviatok, 1944; Dievčatko v kvetoch. 1946; Marka Bocková. 1946; Matka, 1946 a viaceré ďalšie). Jan Hála sa teda v tvorbe po roku 1931 nestal niekým, kto zastal kdesi na polceste medzi Augustom a (dajme tomu) Úprkom s tým, že odmietol tak Augustov suchý verizmus, ako aj radikálny artizmus Úprku. Hálove neskoršie diela poukazujú až kdesi za Augustu, cez Věšína až k mánesovsko-alešovskej tradícii vzývania rodu, kmeňa, národa. Idealizujúci pátos sa ešte posilňuje v poslednom, početne najbohatšom okruhu zrelej maliarovej tvorby. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho (i ľudského) vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. Prvým z týchto, zväčša veľkoformátových plátien je Rozsievač (1938) a potom nasledujú Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie. Jan Hála dospel vo svojej neskorej maľbe obdobnou cestou, čerpajúc však z iných zdrojov, k porovnateľnému výsledku ako Benka: chcel a koniec-koncov, vzhľadom na vlastné myšlienkové predpoklady aj musel nanovo „prečítať“, maliarsky reinterpretovať symbolický model mýtu Slovenska v úplnom obnažení jeho tradovaného literárneho podtextu. V tomto zmysle možno preto za programové dovŕšenie Hálovho konceptu „pietistického“ monumentalizmu považovať veľké viacfigurálne obrazové kompozície Na dedine (1937), Na Viliju (1947), Na svadbe (1949), Važecký betlehem (1950), Važec (1952), Jánošík a víla (1952) a viaceré ďalšie.
Zoznam diel autora: