12. Jún 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 31 000,- € Ženy z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 79 x 50 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
17 900,- € Žena. 1970-75. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
14 500,- € Žena. Okolo 1975. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
13 200,- € Hrabáči z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 54 x 41 cm. (91. aukcia súčasného umenia, 18. 5. 2010)
11 000,- € Tetka.Okolo 1975. Olej na vrecovine. 60 x 50 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
Biografia: Narodil sa 11. 11. 1930 v Tekovských Lužanoch. 1950-55 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla, Zmeták, Hoffstädter, Milly). 1957 sa stal zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach. Samostatné výstavy (výber): Bratislava (1962, Galéria Cypriána Majerníka, 1966, Galéria mesta Bratislavy, 1969, Galéria mladých, Mestská galéria, 1997, SNG), Brno (1966, Galerie J. Krála), Berlíne (1966, Landengalerie), Nitre (1967, Nitrianska galéria), Krnove (1978, Mestské múzeum), Trenčíne (1984, Galéria M.A. Bazovského), Martine (1990, Turčianska galéria).
Literatúra: Matuštík, R.: Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava 1969; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 39, 1994, č. 2, str. 4-7, č. 3, str. 90-94; Kubíková, K.: Milan Laluha. Kat. výst. SNG 1997.
Poradové číslo: | 247 |
Vyvolávacia cena: | 1 200 € |
Konečná cena: | 1 200 € |
Rok: Okolo 1965
Technika: Uhoľ na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 64 x 43 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Laluha"
Popis: „Stromy“
sú galerijnou ukážkou tvorby Milana Laluhu polovice šesťdesiatych rokov. Podľa Oskára Čepana: “… Milan Laluha nie je maliar folklórnych námetov. Analógiu k jeho postojom núka sprostredkujúce médium ľudovej hudby. Rovnica vzťahov je jednoduchá. Táto hudba sa má k svojmu životnému zdroju – k dedine tak, ako sa má k obom Laluhov obraz. Maľuje síce dedinu a jej ľudí, ale súčasne, či predovšetkým – maľuje ich vizuálne ekvivalenty, transponované cez prarytmy a praakordy ľudového hudobného výrazu. Maliar od začiatku uvedomelej tvorby úporne hľadá svoju výtvarnú formulu, svoj “zaklínací princíp”, štatút či vzor. Hľadá ju v schéme, ktorá by bola schopná obsiahnuť viac, ako ponúka sám zobrazený motív či námet. “Keď začínam maľovať”, povedal v jednom rozhovore, “zbehne sa mi to až do akéhosi vzorca.”. Domnieva sa, že do úvahy môže prísť len akýsi “sochársky pôdorys existovania tvarov v priestore…”. V každom prípade: maliari a sochári Skupiny Mikuláša Galanda (okrem Milana Laluhu ešte Barčík, Krivoš, Paštéka, Rudavský, Kompánek a ďalší) vložili do súvahy umenie – život po roku 1957 nálož určitej skepsy. Ale aj túžby po skutočných životných i umeleckých hodnotách. To všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli teda pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty.
Zoznam diel autora: