12. Jún 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 7 400,- € Z cyklu Metro Paríž. 1968-91. Kombinovaná technika a keramika, drevo. 85 x 111 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
2 655,51,- € Z cyklu Metro Paríž. 1991. Kombinovaná technika a keramika, drevo. 70 x 90 cm. (51. jesenná aukcia, 12. 10. 2004)
1 659,70,- € Dievčenský kláštor v Moskve. 1962. Olej na plátne. 106 x 61 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
829,85,- € Argillia. Okolo 1975. Serigrafia na papieri. 50 x 60 cm. (75. aukcia súčasného umenia, 23. 10. 2007)
500,- € Sprievodný buletin k akcii Deň radosti – Keby všetky vlaky sveta. 1971. 30 x 22 cm. (88. aukcia súčasného umenia, 27. 10. 2009)
350,- € Ingres. 1966-67. Serigrafia na papieri. 43 x 99 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
350,- € čas. 1966. Serigrafia, monotypia na novinovom papieri. 47 x 97 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 14. 10. 1934 v Žiline. 1947– 49 súkromne študoval u prof. F. Kráľa v Žiline. 1951 ilegálne opustenie ČSR, zadržaný a väznený v Rakúsku, neskôr odsúdený v ČSR. 1952 - 1953 maliar a natierač, aranžér, 1954 – 1959 odborné vzdelanie v oblasti grafie a filmu, pracuje ako grafik. 1959 maturita na gymnáziu v Žiline. 1959 – 1965 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby (prof. Milly, Matejka) a následne na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Sychra). 1965 štipendium Francúzskej republiky. Od 1967 v slobodnom povolaní, asistent oddelenia monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1965 – 1967). Jeden z troch zakladateľov skupiny prospektívnej architektúry VAL v roku 1971 (Cesty a aspekty zajtrajška; Viera Mecková, Alex Mlynárčik, Ľudovít Kupkovič). Štipendista Francúzskej republiky, štipendista Ford Foundation v USA (1972), štipendista Guggenheim Foundation v New Yorku (1986), riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline (1990 - 1991), poradca a zmocnenec ministra kultúry SR poverený založením Strediska slovenských umení v Paríži (1991 – 1992). Publicista, autor teoretických statí o umení, tvoril najmä v Paríži, od 1992 žije a pracuje striedavo v Paríži a v Žiline.
Literatúra: Matuštík, R.: Slovenské moderné maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Matuštík, R.: … Predtým. Prekročenie hraníc. 1964 – 1971. PGU, Žilina 1994; Restany, P., Mlynarčík, A.: Inde. Paríž – Bratislava 1994.
Poradové číslo: | 298 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 500 € |
Rok: 1992
Technika: Farebná serigrafia na papieri (nečíslované)
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 70 x 102 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mlynárčik 92"
Popis: „Keby všetky ženy sveta“
sú príznačným dielom Alexa Mlynárčika. Pre umelca bola a je podstatná bezprostrednosť vzťahu umenia a života: “… v Paríži strácalo abstraktné umenie obdivovateľov. Ako sa vyvíjalo, prišli epigóni, ktorí majú ďaleko od základných definícií umenia, ktoré bolo zahltené nefigurálnou tvorbou. Restany prišiel s teóriou, že aj realita môže mať svoju poéziu, čaro, význam. Do stredu záujmu sa dostal objekt reálnej potreby, ktorý bol povýšený na umenie, a to bola podstata. Hľadal som však svoju cestu. Tam som sa vrátil k stene. Prvý môj obraz bol – stena s nápisom. Je to ľudské posolstvo. … No a v Paríži som v roku 1966 uskutočnil prvú výstavu, kde som ponúkol návštevníkom tvorivú spoluúčasť - inštalované obrazy, objekty, mohli popísať odkazmi, nápismi, poznámkami, čímkoľvek; inými slovami, zanechávali na týchto artefaktoch svoje posolstvá. To bol prvý krok k tomu, čo nasledovalo celé roky a čo kvalifikujem ako spolutvorivú účasť diváka na tvorbe. Alex Mlynárčik patrí k vedúcim osobnostiam slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Ako jeden z mála umelcov socialistického Slovenska svojim programom, ktorý prekonal hranice umeleckých mýtov doby, zasiahol aj do vývoja západoeurópskeho umenia. Sám sa snažil o emancipáciu domácej výtvarnej scény so „západnou“: „...nemožno povedať, že som ja, Ty, iní, nebežali beh, nemožno povedať, že umenie na Slovensku nenieslo oheň.“ V optike svojich akcií, ku ktorým systematicky prizýval aj priateľov, proklamoval nevyhnutnosť medzinárodného bratstva, umeleckého „team-worku“. Mlynárčikova tvorba, ktorú chápal aj ako prostriedok a výsledok kolektívnej komunikácie, zasahuje významy všednej každodennej skúsenosti, obracia sa k individuálnemu i kolektívnemu zážitku, nebráni sa apropriácii, interpretácii či diváckemu dotvoreniu diela. V týchto intenciách sa stal kľúčovou osobnosťou domáceho akčného umenia 60. a začiatku 70. rokov. Po cykle Permanentných manifestácií – akýchsi interaktívnych environmentov, vyzývajúcich verejnosť k spolutvorbe, realizovaných medzi Bratislavou a Parížom, sa najväčším Mlynárčikovým prínosom k akcii stávajú viaceré ním (spolu)organizované akcie-slávnosti. Mlynárčik v nich vystupuje len ako iniciátor, „manager“, pričom spolutvorcom je náhoda, spontánnosť a živelnosť kolektívnej hry, do ktorej sa zapájajú tak kolegovia-výtvarníci ako ľudia z vonku (napr. Festival snehu, 1970; Deň radosti. Keby všetky vlaky sveta, 1971, či Evina svadba, 1972).
Zoznam diel autora: