12. Jún 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 27 000,- € Les. 1962. Olej na plátne. 101 x 35 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
12 800,- € Kompozícia I.. 1975. Olej na plátne. 65 x 33 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
12 800,- € Kompozícia II.. 1975. Olej na plátne. 65 x 33 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
10 622,05,- € V noci. 1995-96. Olej na plátne. 66 x 60 cm. (59. jesenná aukcia, 4. 10. 2005)
Biografia: Narodila sa 23. 1. 1909 v Bratislave. V závere gymnaziálnych štúdií (1919--1927) navštevovala súkromnú školu G. Mallého v Bratislave. 1927--1929 študovala na Académie Julien v Paríži, 1929--1930 na Académie de ľ art moderne (prof. Léger, Exterová, Marcoussis, Ozefant), 1930--1932 na súkromnej maliarskej škole A. Exterovej v Paríži. Štúdiá jej umožnila finančná podpora jej otca Ing. D. Fridrika, ktorý sa po rozvode s matkou trvalo usadil v USA. 1931 vystavovala v Prahe, bola prijatá za členku Umeleckej besedy. 1932 návrat z Paríža, usadila sa v Bratislave, členka Umeleckej besedy Slovenskej. 1933--1937 dlhšie študijné pobyty v Paríži, cesty po Európe, 1934 pobyt v ZSS 1939--1943 žila s manželom českého pôvodu prof. MUD Šimerom v Plzni. 1941 jej v Plzni protektorátne úrady zatvorili výstavu ako prejav "entartete kunst". Jej manžel bol v auguste 1942 za napomáhanie páchateľom atentátu na ríšskeho protektora Heydricha zatknutý, 1943 popravený. 1943--1945 žila v Prahe, 1945 návrat do Bratislavy. 1946 vstup do Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, stala sa predsedníčkou Bloku Slovenských výtvarníkov. Členka slovenskej delegácie na I. zasadnutí UNESCO v Paríži. 1949 členka Ústredného zväzu československých výtvarných umelcov. Od 1951 žila na Liptove, od 1954 v Liptovskom Mikuláši. Šimerovej prvotiny odkazujú ku kompromisnému kubizmu jej učiteľa, poľského Parížana Louisa Marcoussisa, k jeho rehabilitácii "reálneho" obrazového predmetu, využívaniu účinkov kontrastu veľkých farebných plôch. Podľa vyjadrení samotnej maliarky však bolo pre ňu rozhodujúce zblíženie s profesorkou kompozície na Légerovej škole -- ruskou kubufuturistkou a konštruktivistkou Alexandrou Exterovou. Po návrate z Paríža na Slovensko sa chcela dopátrať Légerovej "pravdy obyčajných vecí", nachádzať vizuálne ekvivalenty životného štýlu civilizácie 20. storočia. Dôležitejším, než námety väčšinou striedmych, ikonograficky skromných zátiší, bolo pre Šimerovú ich maliarske podanie. Exkluzívnym maliarskym "prehovorom" všedného, ho zároveň významovo povyšuje i zduchovňuje. Skúšala celú škálu už suverénne zvládnutých postupov od Grisovho kubizmu, cez príklad neskoršieho Braqua, Picassa, až k vecnejšiemu maliarskemu podaniu.
Literatúra: Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1978; Peterajová, Ľ.: Ester Martinčeková Šimerová. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 121 |
Vyvolávacia cena: | 29 000 € |
Konečná cena: | 27 000 € |
Rok: 1936
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 81 cm
Značené: Neznačené, na zadnej strane autorkinou rukou "Slovenská krajina, Fridriková 36".
Popis: Obraz bol reštaurovaný akad. mal. Dorotou Filovou (2005). „Slovenská krajina“ je unikátnym dielom Ester Šimerovej zo zlomového obdobia rokov 1935 – 36. Známe diela z okolia roku 1935 -- dva varianty Kompozície (1935), či Plachetnice (1936) sú síce nesporným vyvrcholením racionálnej, špekulatívnej línie Šimerovej maľby, ale v čase svojho vzniku boli svojou do seba obrátenou významovou rečou osamotené. Zrod druhej -- pravdepodobne najdôležitejšej -- línie vrcholu Šimerovej predvojnovej maľby sa zvykne datovať do obdobia jej liečenia, ktoré využila na maliarske potulky okolím Rajca a Banskej Bystrice. Dlhodobý kontakt s slovenskou horskou prírodou mal pre dovtedy "parížsku" maliarku mesta, veľkomesta nepochybný inšpiratívny význam: objavil pre ňu celkom novú látku, ktorá logicky plodila nové obsahy. Maliarka však v istom slova zmysle bola na zmenu pripravená, jej potreba sa skryto ohlasovala už skôr. Zdôrazňovali sme už obsahové pozadie štýlových inovácií maľby rokov 1932--1934. Zátišia z tohoto obdobia však okrem toho signalizovali i posuny významov. Predbežne len na úrovni ikonografie -- ich predmetom už nebol "mŕtva", špekulatívna reč civilizačných produktov, ale "dynamika prírodných tvarov a pohybov. Voda, vegetácia, ryby, vtáci... Spiritualistický svetonázor oduševňujúci prírodné dianie ju viedol k tomu, že z takéhoto aspektu preciťovala a transponovala toto dianie ako dynamické a kreatívne." (Ľudmila Peterajová). Rovnako by sme zjednodušovali, keby sme od tematickej adresnosti Šimerovej slovenských krajín (Stromy, 1935; Strom v krajíne,1935; Slovenská krajina, 1936; ale najmä -- Vtáci nad horami, 1935) odvodzovali kacírsku premenu parížskej kozmopolitky na slovenskú nacionalistku. Napokon, tomu bránia len o trochu neskoršie kresby a maľby z Dalmácie (Mestská krajina -- Z Dalmácie, 1936, Domy a stromy, 1936), svojím národne ľahostjným civilizmom, oslavou "urbánneho". Išlo zrejme o niečo celkom iného -- Šimerová vo svojich tajomne symbolických krajinách prvý raz plnohodnotne doriešila východiskový, stály problém jej maliarskeho programu: ako dať obrazovému predmetu metafyzický rozmer, vyjadriť jeho "dušu", prekročiť jeho vizuálnu jednoznačnosť.
Zoznam diel autora: