25. September 2012, 17:00
Biografia: Narodil 12. 1. 1939 v Prahe. 1953–57 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, 1957-63 na Vysokej škole výtvarných umení (prof. Matejka).
Literatúra: Abelovský, J.: Michal Studený, kat. výstavy, Bratislava 1992; 20. storočie, kat. výstavy, SNG 2000, str. 139. Kol. autorov:
Poradové číslo: | 322 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 7 000 € |
Rok: 2004
Technika: Akryl, olej, asambláž na sololite
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 178 x 194 cm
Značené: Značené vlavo dole "M. Studený"
Popis: „Ako išiel čas“
je zvláštnou maliarskou sebareflexiou Michala Studeného. Bol jedným zo „zabudnutej generácie“, ktorá sa v strede 60. rokov pokúšala nanovo definovať funkciu obrazu, odpatetizovať a poetizovať témy aj vyjadrovacie prostriedky a zachovať si pritom odstup do súčasných medzinárodných trendov. Studeného experimenty s ozvláštňovaním fetišov „domova“, „národa“, „kresťanstva“, „zrodu a zániku života“ majú jeden zásadný význam. Najmä zdôrazňovaný naivizmus Studeného insitných relikvií, ale aj minimalizmus ich (ne)maliarskeho predvádzania by mohli viesť k domnienke, že sa tu až do nemožnosti, teda celkom „polopatisticky“, vyzdvihujú akési sentimentálne životné istoty. Zdá sa, že ide len o výron neodbytnej potreby kvázi freudovského úniku do bezproblémovosti - pred skutočným životom hermeticky uzavretého - materského lona domova, šťastnej naivity detstva, prednatálnej blaženosti žitia. Iva Mojžišová však upozorňuje aj na druhú stránku veci: „… pôvodná hravosť sa v priebehu rokov zmenila na ironický nadhľad a neskrývané moralizovanie…“. Skutočne: ikony maliarovho zlatého veku nevinnosti sa stávajú postupne objektom zvláštnej hry. Hry len sprvoti skôr nezáväznej, zľahka a nežne ironizujúcej, posúvajúcej a prevracajúcej prvoplánové asociácie, než smrteľne vážnej. Studeného skúmanie životných istôt tak časom nadobudlo osudový význam. Stalo sa médiom protestu proti duchovnej (ale i hmotnej) prázdnote nášho života. Sám kedysi napísal „... o životnom prostredí sa píše denne, ale je to takmer vždy o vonkajšej prírode. Málo sa zaoberáme vnútornou prírodou - životným prostredím interiérov – čiže svojho domova. V roľníckych domoch našich prarodičov a čiastočne rodičov na čestnom mieste, v záhlaví postele, visel obraz – zväčšená svadobná, farebne kolorovaná fotografia alebo oválny obraz – Kristus na hore Olivetskej – alebo korpus. Často nechýbala Madonka alebo Pieta z púte, pri dverách svätenička, v maľovanej truhlici plátna a kroje, na prostrednej povalovej hrade meno, letopočet a zasunutá svätá kniha, v prekrížení krovu i v cemente prahu mince a nad dverami každoročný trojkráľový kriedový nápis G. M. B. – a rok. Tento svet sa doslova roztopil ako sneh... Ale to, čo v nás – Slovákoch – zostalo v našej duši, je svedectvom toho, že interiér tvaruje. V ľuďoch, ktorí v ňom bývajú, v nevedomí detí a vnúčat sa odltláča ako do matrice.... Paneláky vynechám, lebo na Slovensku, žiaľ, len výnimočne si ich obyvatelia preniesli predmety svojich rodičov (čo i len ako fetiš – na pamiatku) do vnútorného prefabrikovaného priestoru...“.
Zoznam diel autora: