13. November 2012, 19:00
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde). Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1984, 1995 spolu s Bazovským a Palugyayom, Slovenská národná galéria).
Poradové číslo: | 3 |
Odhadovaná cena: | 2 000 – 3 000 € |
Konečná cena: | 3 000 € |
Rok: 1921-23
Technika: Kresba rudkou na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 49 x 33 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Alexy"
Popis:
Významná zbierka slovenskej moderny. Pôvodne zbierka v Martine z medzivojnového obdobia.
“BAČA”
pochádza z nástupného obdobia tvorby Janka Alexyho. Maliarove diela tohoto umelecko-historického charakteru sú dnes na trhu fakticky nedostupné. V máji roku 1921 poriada Alexy spoločnú výstava v Bratislave s Gustávom Mallým a Františkom Foltýnom v bratislavskom Župnom dome. Zjavujú sa prvé povzbudivé kritiky pre umelca, ale aj výstavu ako celok. Je hodnotená ako prvé predstavenie moderny v Bratislave. Alexy vystavuje prvé zrelšie maliarske diela. Sú pod vplyvom melanchólie sociálnej maľby českého maliara Františka Foltýna: Pri hrade v Bratislave (1921), Zo židovskej štvrte v Bratislave (1921). Súbežne s tým sa zjavujú baladické ľudovožánrové kompozície: Pohreb (1921), Golgota (1921), Bača a smrť (1921). Zároveň otvára významnú sujetovú línie tvorby so zbojníckou tematikou, vznikajú romantizujúce kompozície: Hôrni chlapci (1921), Horí ohník, horí (1921), Vatra (1923). Niekde do tohoto kontextu môžeme radiť aj predkladanú kresbu rudkou “Bača”. Podľa Karola Veselého mohli práve “naturalistické” práce tohto druhu predstavovať základ, na ktorom chcel Alexy ďalej stavať: „...v tomto ranom vývinovom štádiu vychádzal Alexy z odporu proti sviatočne ladenému folklorizujúcemu podaniu vidieckeho žánru viac citovo, živelne, než z odborne podloženého presvedčenia... uplatnil sa najmä vo vyhľadávaní námetov zo sociálnym charakterom, ktoré si vynútili vlnu expresívneho prejavu...“. My ešte dodáme, že Alexym akiste náhodne získaná poloha modernej, senzuálnej poetiky „mestského“, podmienila i jeho žánrovú figurálnu maľbu začiatku dvadsiatych rokov. Od melanchólie obrazov bratislavskej periférie, nebolo ďaleko k romantickej ponurosti týchto, niekedy až pitoreskne rozvravených žánrových kompozícií: „... Alexyho reakcia na predstieranú idylu života prostého človeka blížila sa ku krajnosti preexponovania baladického prvku...“. A práve fenomén Veselým identifikovanej, baladickosti Alexyho raného žánru, celkom ovládne duchovný podtext jeho úsilí v nasledujúcich „rokoch revolty“.
Zoznam diel autora: