Významná slovenská zbierka. Na zadnej strane autorovou rukou "Oravské chalupy" „ORAVSKÉ CHALUPY“ patria do začiatku dvadsiatych rokov Benkovej tvorby. Teda do obdobia “prerodu”. Znakovosť Benkových predprevratových, miloňovických i časovo bezprostredne následných krajín nemá vôbec (alebo takmer vôbec) programovejšiu "slovenskú" ukotvenosť. Benkova secesná krajina je štruktúrovaná úplne protichodne, zovšeobecňujúco, odkazuje skôr k panteistickým významom, než k nejakým nacionalistickým narážkam. Jej vnútorný rytmus je bližšie nepomenovateľný, celkom záhadný, do seba uzavretý. Je -- v secesnom ponímaní -- mimočasový, jeho symbolike chýbajú dôraznejšie znaky uzemňujúce zobrazované prírodné scenérie v priestore, v jasne poznateľnom zemepisnom mieste. Domnievame sa teda, že najvýraznejšie Benkove maliarske diela rokov 1915--1919 nemožno v zásade charakterizovať -- tak ako to bolo doteraz -- narastaním "etnicko-národného prízvuku". Jednako, Benkove prvé svojprávne maliarske pokusy mali osudový význam pre jeho neskoršiu tvorbu. Objavil v nich pre seba spôsob symbolizačného prepodstatnenia obrazu reality, ktorý doznal neskôr už len detailné a nepodstatné úpravy. Zároveň však už tieto úvodné diela ukazujú, akú dôležitosť mal mať pre myšlienkový étos jeho maľovania zodpovedajúci sujet. Ten mu zatiaľ chýbal, bol len utajene prítomný, skôr v jeho zámeroch, umeleckých snoch, osobných predpokladoch, než v konkrétnych výtvarných činoch. Predovšetkým sebe vlastnú tému, hlavnú myšlienku a nie ďalšie štýlové výboje bude hľadať a nachádzať po prevrate na Slovensku. Jej povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "... postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch…".
