13. November 2012, 19:00
Biografia: Narodil sa 24. 3. 1909 v Čemiciach, zomrel 6. 1. 2000 v Stupave. 1929-34 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Csók, Glatz, Kandó). 1934 študijný pobyt vo Viedni, pobyt v maliarskej kolónii J. Alexyho v Piešťanoch. 1935-36 štipendijný pobyt v Paríži. 1937 trojmesačný študijný pobyt v Taliansku (Benátky, Florencia, Rím, Neapol). 1938 pobyt v Paríži, po návrate sa usadil v Bratislave. 1945-47 žil v Martine, od 1947 znovu v Bratislave, stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1949-76 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Literatúra: Tilkovský, V.: Ladislav Čemický. Bratislava 1962; Abelovský, J.: Ladislav Čemický. Dielo roko1926-1948. Kat. výst. Liptovský Mikuláš, Galéria P. M. Bohúňa 1989.
Poradové číslo: | 77 |
Odhadovaná cena: | 6 000 – 8 000 € |
Konečná cena: | 4 500 € |
Rok: 1947 - 48
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 100 x 95 cm
Značené: Značené na zadnej strane popisok a "Lad. Čemický".
Popis:
Významná slovenská súkromná zbierka. Dielo pochádza priamo z pozostalosti po autorovi, získané na aukcii SOGY (2011).
“POSOLSTVO”
je vyslovene galerijným dielom Ladislava Čemického, dokladajúcim jeho kontakty so štylistikou Ľ. Fullu v krátkom období rokov 1947-48. Čemického prvý parížsky študijný pobyt (1935--1936) obohatil získaný lyrický základ o poznateľnú prísadu civilizmu v stvárnení mestskej témy, proletárskej periférie Paríža (Ulica z Paríža, 1935; Zúfalosť, 1935; Preklínanie, 1935; Na brehu Seiny, 1936; Zhromaždenie, 1937). Poetická expresia všednosti sa v tých východiskových prácach ešte presadzovala v určitom konflikte karikatúrnej skratky a lyrickej povahy jej maliarskeho podania. Prvý skutočný vrchol Čemického umenia zaznamenala až jeho košická súborná výstava (1937). Predstavila vyzretého umelca, suverénne ovládajúceho už v podstate uzavretý vejadrovaci register vlastnej maľby, v tematickom rozpätí od narážok na španielsku občiansku vojnu (Odpútané kone, 1935; Poprava, 1937) po sociálny žáner (Práčka, 1937; Sediaci, 1937; Starena, 1937). Druhý parížsky pobyt (1938) bol preto už len potvrdením nastúpeného smerovania. Okrem niekoľkých zaujímavých výnimiek poukazujúcich na Čemického koketériu so súdobou abstrakciou (Dynamická kompozícia, 1938; Abstraktná kompozícia, 1938; Reminiscencia na Picassa, 1940) sa v umelcovej maľbe a kresbe ďalej prehlbovalo osobnostné pochopenie sociálneho maliarstva. Námety práce a robotníckych periférií prevádzal do zmyslovej reči obrazu s pečaťou hlbokej rozpornosti. Delikátna farebnosť, jemná mihotavá štruktúra kresby chce skôr ozvláštňovať videné a bezprostredne zažité, než akýmkoľvek spôsobom zovšeobecňovať (Špeditéri, 1938; Nešťastie, 1938; Zabitý, 1938; Tragédia, 1938). Čemického lyrizácia nelyrického je teda viac vyjadrením individuálneho vcítenia sa, než snahy o jeho aktualizáciu tak, ako to bolo zvykom v maľbe jadra Čemického generácie. Nechuť k predpojatej alegorizácii sa azda najpríznačnejšie prejavila vo vynikajúcich portrétoch a najmä autoportrétoch, ktorým sa Čemický sústredene venoval počas celej úvodnej tvorivej periódy (Lörincz, 1932; Vlastný autoportrét, 1936; Podobizeň Lóranta Mastisa, 1939; Portrét A. B., 1940; Autoportrét, 1940). Psychologický ponor, rešpektovanie výnimočnosti maliarskej situácie "teraz a tu" zásadne odlišuje maľby nášho portrétistu od symbolických podobizní jeho generačných druhov J. Mudrocha, či P. Matejku. Azda len v neskorších -- vzhľadom na celok diela námetovo celkom výnimočných -- protivojnových kompozíciách (Proti prúdu, 1941; Ikaros, 1942; Pred popravou, 1944; Vojna, 1944) splácal daň generačnej maniere.
Zoznam diel autora: