04. December 2012, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 66 010,- EUR Sv. Apoštol Juda Tadeáš. Olej na plátne, 122 x 94 cm. Viedeň 1996
30 000,- EUR Nanebovzatie Panny Márie. Olej na plátne, 85 x 50 cm. Viedeň 2008
25 289,- EUR Sv. Archanjel Gabriel. Olej na plátne, 212 x 140 cm. Benátky 1998
21 925,- EUR Sv. Kasian zhadzuje sochu Pluta v Sábach. Olej na plátne, 40, 5 x 50 cm. Viedeň 1997
20 580,- EUR Immaculata. Olej na plátne. 65 x 56 cm. Bratislava 2008
19 000,- EUR Posledná večera. Olej na plátne, 33 x 89 cm. Viedeň 2006
Biografia: Narodil sa 30. 10. 1698 vo Welsbergu a zomrel 20. 7. 1762 vo Viedni. Bol činný ako maliar monumentálnych nástenných kompozícii a aj ako maliar oltárnych obrazov. Je považovaný za najväčšieho majstra neskorobarokového maliarstva v Rakúsku. Trogerov majstrovský štýl sa postupne vyvíjal dlhších študijných cestách v Taliansku (školil sa v Benátkach, Neapole, Ríme, Bologni u významných maliarov tej doby Giovanna B. Piazettu, Giovanna B. Pittoniho, F. Solimenu a S. Consu), tu istý čas aj pôsobil. V 1726-28 pracoval v Salzburgu (freska v Kostole sv. Kajetána), po tomto období pracoval vo Viedni. Venoval sa prevažne náboženským a mytologickým témam. V tom čase pracovali vo Viedni ako najvýznamnejší nástenní maliari J. M. Rottmayr a D. Gran. Troger sa však čoskoro etabloval ako freskant kláštorov v spolupráci s architektom J. Mungenastom. Okrem toho v tom čase zrealizoval viaceré objednávky na Morave a v Uhorsku. Od roku 1752 sa Troger venoval už len nástenným obrazom.1753-59 sa stal profesorom na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. 1754-57 tam pôsobil ako rektor. Jeho fresková tvorba ovplyvnila nasledujúcu generáciu maliarov (F. A. Maulbertscha, J. I. Mildorfera, J. B. W. Bergla a ďalších). Najdôležitejšie realizácie Paula Trogera: Oltárne obrazy - Zbierka v Melku, Zámok Schonbrunn, Zbierka v Zwettli, Dóm v Klagenfurte, Špitálny kostol v Salzburgu, Kostol Anglických panien v St. Poltene, 1729/30; Mramorová sála a knižnica v kláštornom komplexe v Melku, 1731/32; Kostol a knižnica v Altenburgu, 1732-34; Oltárne obrazy v Zwettli, 1733; Mramorový sál v Seitenstettene, 1735 a knižnica tamže, 1740; Fresky na klenbách a oltárne obrazy v Kostole sv. Alžbety v Bratislave, 1742-43; Kostol Nanebovzatia P. Márie v Dreieichene, 1752. Trogerove diela sú zastúpené aj v mnohých významných svetových galériách (Praha, Bratislava, Viedeň, Paríž, San Francisco, Ľubľana, Massachusetts, Cleveland, Londýn, Mníchov a ďalšie).
Literatúra: Brucher, G.: Die kunst des Barock in Osterreich. Viedeň 1994; Groiss, A.: Der Maler des Himmels – P. Trogers apokalyptische Inszenierungen im Stift Altenburg, katalóg výstavy, Altenburg 1998; Scherzel, M.: P. Troger. Viedeň 1985. Rusina, I. ed.: Dejiny slovenského výtvarného umenia Barok. Bratislava, 1998.
Poradové číslo: | 193 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 12 000 € |
Rok: Okolo 1750
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 80 x 49 cm.
Značené: Neznačené
Popis: Dielo pochádza zo súkromnej zbierky v Nitre. Predkladané vo viedenskej aukčnej sieni DOROTHEUM (2011). K dielu je priložená reštaurátorská dokumentácia a dobrozdanie Dr. Johana Kronbichlera, riaditeľa Diözesanmusea v Brixene, podľa ktorého je možné dielo pripísať Paulovi Trogerovi.
„Vízia sv. Alžbety“
je zberateľsky zaujímavým dielo Paula Trogera. Od konca 20. rokov 18. storočia ho zamestnávali stále významnejšie objednávky v cisárskom Rakúsku. Medzi zásadnými realizáciami v Salzburgu či vo Viedni je možné jeho Bratislavské pôsobenie vnímať ako krátke intermezzo. Podieľal sa tu na freskovej výzdobe kostola alžbetínok, pre ktorý vytvoril aj oltárne obrazy. Výstavba špitálskeho alžbetínskeho komplexu patrila k dôležitým stavebným podnikom 18. storočia na území dnešného Slovenska. Iniciátorom a donátorom stavby bol uhorský prímas a arcibiskup Imrich Eszterházy, známy mecenáš barokového umenia. Budovy kláštora a kostola alžbetínok boli postavené v rokoch 1725-45, pričom interiér kostola bol dokončený už v roku 1743. Obraz hlavného oltára kostola s patrocíniom sv. Alžbety, patrónky chodobných, chorých a biednych, ktorej kult bol v Bratislave mimoriadne silný (v Bratislave na hrade bola v roku 1211 ako štvorročná odovzdaná svojmu manželovi grófovi Thüringie), zobrazujúci videnie sv. Alžbety, ku ktorej sa z kríža skláňa Ježiš Kristus, je signovaný majstrovým menom a datovaný rokom 1741. Obraz, ktorého majstrovská skica sa dodnes zachovala, Troger vytvoril vo Viedni, kde vznikali aj návrhy k freskovej výzdobe, následne realizované v Bratislavskom kostole. Troger nastúpil na rakúsku scénu v čase, kedy umelecké potreby novopostavených kláštorov a kostolov uspokojovali predovšetkým talianski majstri. Tí však postupne ustupovali domácim, talentovaným maliarom, školeným na viedenskej akadémii. Trogerov novátorský štýl bol spočiatku jeho súčasníkmi a staršou generáciou maliarov odmietaný, no v radoch mladých vzbudzoval obdiv. Nielen vo Viedni, ale aj v Bratislave Trogera obklopovali pomocníci, maliari, tvoriaci jeho dieľňu. Tí mnohokrát pracovali na menších maľbách, variáciách či redukciách, prípadne na menej dôležitých detailoch rozsiahlych freskových kompozícií. Dielenskí maliari nadchnutí Trogerovým inovatívnym prístupom napodobňovali jeho virtuózne svetelné efekty, postavené na kontrastoch či expresívne tvarové deformácie, objavujúce sa v tvárach a gestách figúr. S podobnými výrazovými a maliarskymi prostriedkami sa stretávame aj na ponúkanom diele. Jemná modelácia, dramatická svetelnosť či celková rokoková dynamika diela odkazujú k Trogerovmu autorskému štýlu. Ide nesporne o dielo galerijnej kvality, jednako pre svoju vysokú umeleckú úroveň a v neposlednom rade pre známe historické súvislosti, v korých nachádza svoje pevné miesto.
Zoznam diel autora: