23. Apríl 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 10 300,- € Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
8 800,- € Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
8 298,- € Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
8 298,- € Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
7 966,- € Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
5 643,- € Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde). Samostatne vystavoval v Bratislave (1921 s Foltýnom a Mallým, 1932 s Bazovským, Palugyayom a Sokolom, 1940, 1950, 1951, 1959, 1961), Dolnom Kubíne (1930), Martine (1930), Ružomberku (1930 s Bazovským), Žiline (1931 s Bazovským a Palugyayom), Bytči (1933), Holíči (1933), Humennom (1933), Kežmarku (1933), Levoči (1933), Michalovciach (1933), Piešťanoch (1933), Poprade (1933 s Palugyayom), Púchove (1933), Skalici (1933), Spišskom Podhradí (1933), Trebišove (1933 s Bazovským a Palugyayom), Trenčíne (1933), Trnave (1933), v Košiciach (1954), Martine (1954), Budapešti (1958), Liptovskom Mikuláši (1959, 1962), Zvolene (1962). Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1984, 1995 spolu s Bazovským a Palugyayom, Slovenská národná galéria).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 49 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1929 - 30
Technika: Pastel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 55 x 46 cm
Značené: Značené vlavo dole "J. Alexy"
Popis:
Dielo pochádza priamo z pozostalosti po umelcovi. Publikované in. Veselý, M. : Janko Alexy. Bratislava 1967. Vystavované: Janko Alexy – súborné dielo. SNG, Bratislava 1984.
„ZÁTIŠIE SO DŽBÁNOM A SLOVENSKOU STOLIČKOU“ je exkluzívnou ponukou diela Janka Alexyho z počiatkov jeho najlepšieho tvorivého obdobia rokov 1929 – 33. Pre novú Alexyho (ale i Bazovského) koncepciu obrazu je podľa Karola Vaculíka príznačné „smerovanie k veľkému formátu… ale aj určitá ortodoxia… prejavujú sa všetky klady, prednosti a typické vlastnosti tejto slohovej kategórie, veľká dekoratívna forma, jej kontúrovanie, zjavné plošné tendencie, redukcia farebnej škály… ale aj niektoré nedostatky, nebezpečia a úskalia, najmä nadmernosť statických prvkov, určitý nábeh k symetrálnosti, prevaha štylizácie atď. ...“ My k tomu dodáme, že najmä kontúrovanie, ale aj akési celkové „stvrdnutie“ tvarovej obrazovej zostavy, ktoré je výsledkom konštruktívneho úsilia sceľujúceho žánrové fragmenty do tuhých blokov anonymných maliarskych plôch sa ponajprv zjavuje v pasteloch Janka Alexyho (Slovenská madona. 1929; Púť. 1929; Dumanie. 1929; Gazda. 1930; Dievča. 1931) a dá sa len ťažko interpretačne vybaviť púhou snahou o naplnenie Benkom sformulovaného pojmu monumentalizácie. Zdá sa, že práve opačne, Alexyho motiváciou bolo „prekročenie hraníc“ heroickej monumentalizácie zámerným nadsadením niektorých stránok Benkovho štýlu – najmä plošnosti vyjadrenej stereotypnou obrysovou líniou uplatňujúcou sa už v inej funkcii, než tomu bolo v jeho obrazoch. Kým Benkova línka má nadovšetko dekoratívne, do značnej miery samoúčelné, kaligrafické značenie, Alexyho linkovanie štylizuje celkový výraz, myšlienkovú atmosféru obrazu, jej „osobitému dekoratívno- symbolickému podfarbeniu“ (Karol Vaculík). Treba tiež uznať, že už úvodná séria Alexyho pastelov, ktoré vznikajú na spoločných maliarskych potulkách s Bazovským vlastne predznačila už nielen proti-benkovskú, ale aj niektoré zo základných „ne-benkovských“ spoločných postupov, hľadaní oboch dočasných umeleckých súbežcov.
Zoznam diel autora: