23. Apríl 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 49 790,88,- € Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
30 000,- € Pastier s obcami. Okolo 1931. Olej na plátne, 47 x 40 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
13 600,- € Tanier s hruškami. 1935. Olej na lepenke. 26 x 30 cm. (92. letná aukcia, 8. 6. 2010)
13 000,- € Kytica tulipánov. Okolo 1930. Olej na plátne. 40 x 30 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
12 281,75,- € Život. 1930. Tempera na kartóne. 28 x 22 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
12 115,78,- € Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
Biografia: Narodil sa 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914--1916 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi). V tom čase kresbové ilustrácie do časopisu HÁRMAN (1919), ilustrácie k Dobšinského Prostonárodným slovenským rozprávkam, ktoré vychádzali začiatkom dvadsiatych rokov, sedem grafických listov pre úvodné číslo ľavicového časopisu DAV (1924) a litografický cyklus Láska v meste (1924) vyznačené štýlovým vývinom po línii secesia -- expresionizmus, rámcovaný budapeštianskym očarením secesnou rytmikou kresby Klingera, poznaním Hodlerovho symbolizmu a dovŕšený pražským stotožnením sa s melanchóliou Muncha i expresívnej kritickosti nemeckej novej vecnosti. V duchu súdobej sociálnej maľby Čapka, Kremličku, Zrzavého sa mení Galandova tvrdá, ešte v podstate naturalistická modelácia na kresbovú striedmosť, zúženú farebnosť a prísnu objemovú štylizáciu. 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923--1927 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1916--1922 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1930--1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu. V tom čase lyrické variácie Picassovho neoklasicizmu, najmä v cykle aktov kúpajúcich a česajúcich sa žien i v tradičnej téme materstva Galanda pritom zachovával elementárnu kubistickú reč: obraz prestáva byť priehľadom do priestoru, síce vždy imaginatívneho, ale predsa opakujúceho našu každodennú skúsenosť. Zároveň však neoklasicizujúci figurálny prvok opätovne sprítomňuje ilúziu trojdimenzionálnej reality. V porovnaní s inými, časovo súbežnými Galandovými dielami (najmä obrazovou sériou Zbojníci, 1932 - 1934), štýlová retardácia "ružovej periódy" má svoje hlbšie príčiny a významné následky. Monochrómmny akcent na objemovosť, zdôraznenie figúry celkom ovládajúcej priestor obrazu, získava týmto Galandovým dielam dovtedy v našom maliarstve netušené a neznáme hodnoty. 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. Okrem maliarstva sa rovnocenne venoval voľnej a knižnej kresbe a úžitkovej grafike. 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Literatúra: Pospíšil, J. - Zatloukal, L.: Mikuláš Galanda. Monografia o slovenskom modernom maliarovi. Praha 1934; Kalmán, J.: Galanda (Línie tichého smútku) - bibliografický súpis. Bratislava 1944; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Obrazy, kresby, grafika. Bratislava 1963; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Aktuálnosť Galandovho umeleckého odkazu. In: Mikuláš Galanda 1895-1938. Stála expozícia zo života a tvorby. Kat. stálej expozície. Turčianske Teplice, Dom Mikuláša Galandu, Martin, Turčianska galéria 1989; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Pallas, Bratislava 2001.
Poradové číslo: | 60 |
Odhadovaná cena: | 120 000 – 150 000 EUR |
Konečná cena: | 120 000 € |
Rok: 1934
Technika: Olej na preglejke
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 29,9 × 24,8 cm
Značené: Značené vpravo dole "G"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane obrazu sú dva originálne štítky. Štítok Slovenskej národej galérie z roku 1960 písaný rukou Karola Vaculíka a popis diela písaný rukou Mikuláša Galandu. K dielu je priložený znalecký posudok dr. Kataríny Bajcurovej. Podľa jeho zistení jestvuje k dielu prípravná kresba - Akrobat. 1933. Ceruza, papier, 19,1 × 14,1 cm. Neznačené. (Majetok Turčianskej galérie v Martine, K 970). Predkladané dielo je publikované in: Výstava Mikuláša Galandu vo Výstavnej sieni Elánu. Praha: 1935; dvojlist; citácia diela pod názvom Akrobat, por. č. 8, obr. č. 3; Umelecký odkaz Mikuláša Galandu. Úv. J. Kálmán. Bratislava: VO UBS, 1939; citácia diela pod názvom Akrobat, por. č. 38 obr. 4; Mikuláš Galanda. Súborné dielo. Úv. K. Vaculík. Bratislava: SNG 1963; citácia diela pod názvom Artista (Akrobat) na str. 107, por. č. 61 obr. 5; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Piešťany, Pallas 2001; citácia diela pod názvom Artista, obr. s. 188, č. kat. 136; Abelovský, J. – Bajcurová, K.: Zbierka Bohumila Hanzela. Trenčín: Q-EX, 2012, s. 70-71.
„Akrobat (Artista)“ je vynikajúcim, zberateľsky exkluzívnym dokladom toho, ako sa v maliarstve Mikuláša Galandu národné celkom bez problémov mohlo konfrontovať s civilistickým, vidiecke s mestským, žánrové so sociálnym. Pararelne s ružovou obrazovou sériou a zbojníkmi vznikal celý rad obrazov, v ktorých -- už na úrovni zrelého, suverénneho umeleckého poznania -- rozvíjal východiskové, nesentimentálne poňatie sociálneho žánru (Chudobná rodina, 1932; Na ulici, 1932; Ružový šašo -- Hlava šaška, 1932; Žobraví speváci, 1933). Galandove neskoré variácie sociálneho boli štýlovo azda ešte dôraznejšie odpútané od akýchkoľvek symbolických významov, trvali na úzkostlivej presnosti kubistických foriem a priezračne konštruovanej obrazovej kompozícii. Zdalo by sa, že Galandovo umenie dostúpilo na hranicu svojich možností. Neskoršie varianty slohu začiatku tridsiatych rokov len zdokonaľovali už dosiahnuté (Ráno, 1935; Pijani, 1935--1936; Milenci, 1936; Gajdoš, 1936--1937; Česúca sa, 1936--1937; Pred zrkadlom, 1937; Prebúdzanie, 1936; Po kúpeli, 1936). Pri hodnoteniach tejto periódy Galandových začiatkov sa obvykle zdôrazňuje, že bol prvým, ktorý na program dňa vyniesol civilizmus, mestskú tému, čím vytvoril potrebnú protiváhu postupne sa profanujúcemu dedinskému žánru a zároveň dal jasný signál pre námetovú inováciu mladším generačným vrstvám našej medzivojnovej maľby. I keď toto tvrdenie celkom nezodpovedá skutočnosti a možno ho prijať len v úzkych súvislostiach národnej línie našej moderny, predsa Galandovi v čomsi primát bezpochyby prináleží. Naše sociálne maliarstvo takmer bezvýhradne zakladalo svoje významové oprávnenie buď na priamočiarom naturalizme, či sentimentalite ikonografie (sociografický naturalizmus výjavov z proletárskych periférií) alebo na vnášaní jednoznačne politicky rozoznateľného rozprávačského prvku (epické dedinské grotesky Weinera, Prohászku a ďalších). S výnimkou novoklasicistu Foltýna sa nikto príliš nezaujímal o štýlovú stránku maliarskej výpovede. Galanda tomuto trendu podľahol len čiastočne a neskôr, v prechodnom období "sentimentálnej citovosti" rokov 1933--1936 (Žobranie, 1933; Šašo, 1934; Slepec, 1934). Sem patrí aj náš obraz „Artista - Akrobat“ No aj tu dával jasne najavo, že v zásade mu nejde o spoločenskú kritiku. Nahradil ju všeobecnejším a pozitívnejším dôrazom na nenápadnú lyrickosť civilnej krásy všedného života všedných ľudí v duchu vtedy už doznievajúceho českého poetizmu. Toto odľahčenie námetu mu umožnilo realizovať hlavný zámer -- vyniesť na svet výtvarnú kvalitu maliarskej interpretácie zobrazovaného.
Zoznam diel autora: